5 najlepších vecí roku 2017 ktoré som nechcela urobiť
Novoročné predsavzatia sú fajn.
Ale vďačnosť a pamätanie na všetko dobré, čo nás v roku 2017 postretlo, je ešte viac fajn.
A navyše je to omnoho menej stresujúce.
Nie som až taká dobrá vo vyrovnávaní sa so zmenami, a preto mi chvíľu trvá, kým si uvedomím, že nejaké obdobie je už nenávratne preč a že rok 2017 už nikdy nenastane. Nikdy. Preto o minulom roku píšem 15. januára.
A keď prejde trošku sentimentu, sadnem si na deň do pohodlného kresla, z ktorého vidím von oknom, čítam si všetky moje zápisky z posledných tristošestesiatichpiatich dní (v tomto prípade dvesto-stranový zápisník) a v mysli mi ožívajú okolnosti ktoré nastali, situácie s ktorými som zápasila a všetko, za čo som ďakovala.
V predošlom roku som zažila mnoho krásy, dobrodružného cestovania, vyriešených konfliktov a pokojných kávových poobedí. Ale paradoxne, uvedomila som si veľkú vďaku za veci, ktoré som urobiť vôbec nechcela.
Tu sú niektoré z nich:
-
ZRIECŤ SA PREDSTÁV O NAŠOM BÝVANÍ
Ó, ako som túžila mať pred svadbou všetko pripravené. Fotku na stene, voňavé obliečky v spálni, stôl na prvé spoločné raňajky. Absolútne sme nepočítali s rozsahom rekonštrukcií, ktoré si náš byt bude vyžadovať pred sťahovaním. Tak sme namiesto svadobnej cesty ukladali podlahy a maľovali steny a ja som sa nevedela zmieriť s tým, že prvé mesiace v manželstve, na ktoré som sa toľko tešila, prežijem kočovným spôsobom žitia z kufra. Ale Boží plán je vždy lepší ako môj. Teraz som veľmi vďačná za všetky rekonštrukcie, ktoré tu prebehli, že tento priestor lahodí nášmu vkusu a korešponduje s našim štýlom života. Len keby sa mi vzdávalo vlastných snov a dôverovalo Mu o čosi ľahšie, to by bola iná káva.
-
ZAČAŤ ŠETRIŤ
Človek dospeje, začne zarábať, zrazu mu ostane viac ako 20 eur mesačne a on sa cíti ako Milionár z chatrce. Až kým mu niekto nepovie, že to sa nedá žiť tak, že každý mesiac moneyrain a že minieš všetko, čo zarobíš, že to vlastne si musí nasporiť na dôchodok. Aj na bývanie, kde by sa zmestili potomkovia. Aj na situácie, keby sa pokazila práčka alebo prišiel jeden z nás o prácu alebo na opravu auta alebo ideálne mať rezervu na všetko naraz. A človek by aj veľmi rád niečo ušetril, ale nevie kde a ako a komu s jeho radami možno veriť. A tak šetrí do ponožky, alebo nešetrí vôbec. To bol príbeh o nás s M. Ale v roku 2017 snáď prišiel happy end. Máme kamoša, ktorému veríme s našimi financiami a ten nás previedol veľmi dlho trvajúcim procesom vysvetľovania, dokumentov a účtov… O 50 rokov sa ozvem, ako to dopadlo. Ale je oveľa lepšie prežiť šok z odchodu peňazí na účty, ktoré nám ich okamžite nedajú späť a možno aj posledný týždeň v mesiaci žiť asketickým spôsobom života, no zároveň zodpovedne myslieť na budúcnosť. Aspoň tak si vravíme.
kliknite na koniec Katkinho blogu a prečítajte si zvyšok tohto článku