Všetci chceme veriť, že sme silní. Chceme veriť, že sme schopní zniesť čokoľvek na nás život hodí, akékoľvek ťažké by to bolo. Chceme veriť, že sa nejako povznášame nad životnými údoliami. Niekedy sa zdá, akoby nám niečo vnútri hovorilo, že sa máme nad to všetko povzniesť.
Nie je to časťou našej prirodzenosti, myslieť si, že všetko iné než sila je slabosťou?
Rozprávala som na chodbe so známou, ktorá pracuje v psychologickej poradni.
„Počet rozvodov počas prvých piatich rokov manželstva neskutočne narastá“.
„Prosííím???“, pýtam sa, „prečo to manželia vzdávajú tak skoro? Čo sa deje?“
Teraz viac ako inokedy hovoríme našim dcéram, že môžu byť čímkoľvek chcú – astronautkou a matkou, nezbednicou a princeznou. Ale našim synom to nehovoríme.
Sociológovia tvrdia, že aj keď sme dali dievčatám viac rol, ktoré môžu vykonávať, chlapčenský svet je stále obmedzený. Sú odrádzaní od záujmov, ktoré sú považované za ženské. Majú byť silní za každých okolností alebo potláčať svoju takzvanú chlapčenskú energiu.
Ak chceme vytvoriť spravodlivú spoločnosť, v ktorej by sa každému darilo, musíme dať aj chlapcom viac možností. Ako hovorí Gloria Steinem: „Som rada, že sme začali vychovávať naše dcéry viac ako našich synov, ale nikdy to nebude fungovať, kým nebudeme vychovávať našich synov viac ako naše dcéry.”
… v poslednej (a zároveň prvej) časti ste čítali:
O tom, že filmový priemysel nás kŕmi kadečím. Aj sebastredným presvedčením, že keď nie som šťastná, mám právo odísť a podviesť (či už emocionálne alebo fyzicky). Ja som hlasovala za ZOSTAŤ.
To bol aj môj prvý bod. Dnes chcem pokračovať druhým, nad ktorým veľa premýšľam. A sama neviem, prečo je to pre mňa také ťažké.
Kniha Dalea Carnegiena Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí bola po prvýkrát publikovaná v roku 1937 a stala sa cez noc senzáciu. Doteraz zastáva významné miesto v histórii knižného trhu a je jednou z najúspešnejších medzinárodných bestsellerov všetkých dôb. Jednanie s ľuďmi je pravdepodobne najväčší problém, s ktorým sa človek v živote stretáva, hlavne ak sa pohybuje vo svete obchodu.
Milý priateľ, milá priateľka, spýtala si sa ma túto otázku a nie raz. Nechcem ti to vyčítať, ani sa nehnevám. Viem, že si to nemyslela zle a nie si jediná/ý, kto sa to spýtal. Možno som aj ja niekedy položila túto otázku. Chcem ti len ukázať, že zatiaľ čo ty mi dáš túto krátku otázku možno zo zaujímavosti alebo len tak, aby reč nestála a o pár minút na to zabudneš a vo mne táto otázka vytvorí viacdňové premýšľanie.
Ak ste, ako ja, čisto slnečný typ, jeseň je pre vás čas náročný. Ešte tak babie leto, ale ako náhle sa zatiahne, začne pršať, fúkať, lístie padá zo stromu a deň sa kráti, najradšej by som, ako medveď, zaliezla do nejakej nory a vyliezla až v marci. Ľudia, ja by som nemohla žiť v Nórsku! Lenže čo narobím, keď treba aj v novembri chodiť do roboty a starať sa o rodinu a žehliť a prať….
Útoky doma a na celom svete pokračujú; je to ťažký rok. Niektorí možno tvrdia, že najmä z pohľadu utečencov je to už pol dekády hrôzy. Keďže pracujem v oblasti komunikácie, nemôžem sa vyhnúť konverzácii. V skutočnosti som jej súčasťou. Ale po ôsmich hodinách strávených vo víre sociálnych médií a správ, si potrebujem dať prestávku.
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať