Naozaj nepoznám nikoho, kto by nemal rád prírodu a úmyselne ju poškodzoval. Sme súčasťou nášho ekosystému, či si to viac alebo menej uvedomujeme. Ľudia odpradávna žili v harmónii a vzájomnej symbióze s prírodou, chránili ju, zveľaďovali a zároveň v nej nachádzali odpočinok a útočisko.

Ako dieťa som vyrastala v rodinnom dome s krásnou záhradou. Tu som trávila väčšinu času a predovšetkým som milovala leto, keď som mohla byť v záhrade do neskorého večera. Vôňa pokosenej trávy, záhradných kvetov, chuť ovocia, aj to sú spomienky na moje detstvo. Čas strávený vonku na čerstvom vzduchu – hocikde v prírode, nie je premárnený. Je obohacujúci. Má liečivé a relaxačné účinky. Posilní nielen telo, ale aj dušu.

V poslednej dobe však na toto dosť zabúdame. Väčšinou sa ženieme a oddychujeme inak. Pri televízii, pri počítači, notebooku. Takto trávia čas aj deti a mladí ľudia. Samozrejme, česť výnimkám.
To je jedna stránka. Nechodíme do prírody čerpať nové sily. Druhá stránka je ešte horšia. Čo robíme aktívne preto, aby aj ďalšie generácie sa mohli tešiť z toho, že môžu ísť počúvať „ticho lesa“, napiť sa z čistého prameňa, okúpať v hygienicky nezávadnej vode, jesť úrodu z nekontaminovanej zeme, nežiť na smetisku?
Začala som si pred pár rokmi klásť tieto otázky. Užívam si krásu, ale túžim, aby aj moje deti mohli žiť v zdravom a neporušenou prírodou obklopenom prostredí.

Uvedomujem si, že nemôžem urobiť všetko. Dokonca ani nemôžem urobiť veľa. Ale niečo urobiť predsa môžem!
A preto:

1. Triedim odpad – zvlášť plasty, sklo, kov, papier, tetrapaky. Nielen doma. Aj v práci, aj v nákupnom centre, ak je to možné. Aj u rodičov, aj vonku.
2. Zúčastňujem sa brigád vo svojom okolí – chodím aspoň párkrát do roka vyzbierať odpadky v okolí, v ktorom žijem. Je nás viac, ktorí to takto robíme a úprimne teší ma to. Zvyknem brať so sebou aj deti.
3. Šetrím zdroje – vodu, elektrinu a iné. Periem, keď je plná pračka, pri sprchovaní a umývaní zubov postupujem tiež ekonomicky.
4. Sadím – mám rada kvety a stromy. Ak je to možné, z času na čas niečo zelené vysadím. Nielen kvety v byte, ale aj vonku pre skrášlenie okolia a potešenie druhých.
5. Neplytvám – nemusím mať všetko. Každú novinku v kozmetike, ani všetky módne výstrelky, ktoré už o pol roka nebudú „in“. Mám len toľko, koľko potrebujem, viac mi netreba. Ak niečo z oblečenia vytriedim, snažím sa nájsť niekoho, komu to ešte poslúži a spraví radosť.
6. Kompostujem – najnovšie už nevyhodím ani vrecúško z čaju, škrupinu z vajíčka alebo šupky z mrkvy a zemiakov. O to sa postarajú kalifornské dážďovky a ja sa môžem tešiť na bio hnojivo pre naše kvety.
7. Bicykel a pešia chôdza – ekologické, ekonomické a postavu formujúce.

Viem, nie je to veľa a svet to nespasí. Ale snažím sa žiť aspoň tak, aby som znečisťovala našu prírodu čo najmenej.

Riadim sa naozaj tým: Nemôžem urobiť všetko, ale niečo urobiť môžem.

Ak som niektorú z vás aspoň trošku inšpirovala, tak ma to úprimne teší. Určite mnohé z vás, robia oveľa viac ako ja. Ak máte nejaký tip alebo radu, čo by sa ešte dalo spraviť, napíšte do komentárov. Budeme sa tešiť.

fotgrafia: pexels, unsplash