Doma máme knihu, ktorá sa stala mojou obľúbenou. Čítala som ju už nespočetne veľakrát mojim 4 deťom (jedno z nich to potrebovalo viac ako ostatné). Kniha od Judith Viorst má názov Alexander a Príšerný, Hrozný, Nedobrý, Veľmi Zlý Deň.

Je to vtipná, no zároveň aj vážna a veľmi pravdivá kniha. Buďme úprimní, všetci mávame také dni. Záleží však na perspektíve. V príbehu sledujeme ako jeden chlapec zareaguje, keď veci nevychádzajú podľa jeho predstáv. Alexander, hlavná postava knihy, sa rozhodne, že ak sa veci nevyvinú dobre, presťahuje sa do Austrálie.

Po tom, čo sa zobudí so žuvačkou vo vlasoch, zakopne o svoj skejtbord, hodí si sveter do umývadla, v ktorom tečie voda, Alexander vyhlási, že to bude “príšerný, hrozný, nedobrý, veľmi zlý deň”. A aj je.

Pri raňajkách jeho bratia nájdu v krabiciach od cereálií hračky, no on má v tej svojej iba cereálie.

V škole sa pani učiteľke nepáči jeho obrázok neviditeľného hradu, skritizuje ho pre príliš hlasný spev, a pretože pri počítaní vynechal číslo 16. Mama mu zabudne pribaliť sladkosť k desiate, brat ho postrčí do kaluže s blatom a nazve ho ufňukancom. Keď mu to Alexander vráti, mama ho potrestá, pretože je špinavý a bije sa.

V obchode s topánkami nenájde žiadne, čo by sa mu páčili, tak mu mama kúpi obyčajné biele tenisky, ktoré on odmietne nosiť.

Doma majú na večeru fazuľu (ktorú neznáša), v telke sa ľudia bozkávajú (čo tiež neznáša). Z kúpania sa stane nočná mora (voda je príliš horúca, do očí sa mu dostane mydlo a jeho gulička skončí v odtoku) a dokonca si musí obliecť vláčikové pyžamo (ktoré neznáša). Už v posteli sa vypáli žiarovka v jeho nočnej lampe, zahryzne si do jazyka a mačka sa rozhodne spať s jeho bratom.

Alexandrova odpoveď na všetko to nešťastie je: “Myslím, že sa presťahujem do Austrálie.” Na konci príbehu jeho mama vyhlási, že niektoré dni sú proste také, dokonca aj v Austrálii.

Práve včera som potrebovala, aby mi niekto túto knihu prečítal, alebo snáď ešte lepšie, mohla som napísať vlastnú verziu. Vyzerala by asi takto:

Jedno dieťa rozsypalo celú krabicu cereálií, keď ju otváralo… To isté dieťa rýchlo dokončovalo domácu úlohu ráno pred školou… Meškala som do školy/práce… Nemala som žiadnu hotovosť, ktorú by som dala synovi na školský výlet…

Vedela som, že to bude príšerný, hrozný, nedobrý, veľmi zlý deň.

Nemala som čas na raňajky… Zabudla som zobrať si kávu do práce… Poškrabala som si rameno a zašpinila tak od krvi moju obľúbenú bielu blúzku… Deti nestihli autobus do školy… Kričala som na nich… Ja som nastúpila na zlý autobus a skoro nestihla vlak… Topánky som mala premočené od dažďa.

Áno, bolo to tak, príšerný, hrozný, nedobrý, veľmi zlý deň.

Znova som meškala k doktorovi… Jedno dieťa dostalo 4-ku z angličtiny… Kričala som na neho… Deti išli domov zo školy pešo, v tme (samé), pretože zase nestihli autobus… Kričala som na nich… Doma jedno dieťa zistilo, že kdesi stratilo mobil… Kričala som na neho…

Bol to príšerný, hrozný, nedobrý, veľmi zlý deň.

Vymkla som sa z domu… Zabudla som vybrať bielizeň z práčky, a tá tam zatuchla… Pes sa vyčúral na koberec… Nefungoval nám internet… Bolela ma hlava… Moje deti jedli raňajkové cereálie na večeru.

Počula som, že Austrália je pekné miesto na bývanie.