Zdržanlivosť: správanie, spôsoby alebo výzor, ktorého cieľom je vyvarovať sa nevhodnosti alebo neadekvátnosti.

Pri čítaní tejto definície by si človek myslel, že zdržanlivosť je dobrá. Napokon, kto by chcel byť nevhodný či neslušný? Spomínam si na prvý moment, kedy som počula slovo „zdržanlivosť“. Znechutene som sa uškrnula. Žila a pracovala som v Hollywoode ako televízna herečka. A kamarát okomentoval moje oblečenie. Povedal, že by som nemala nosiť sukňu takú krátku, vraj by sa dala pokladať za opasok. Išiel mi vysvetlovať zdržanlivosť. Bola som otrávená. Bola som urazená. Bola som nahnevaná. Povedala som mu, že je to moje telo, moje oblečenie, moja voľba. Ak sa mu to nepáčilo, bol to jeho problém. Naďalej som sa obliekala, ako som chcela, a viac sa pri tom zaujímala o to, čo je v móde a čo vyzerá dobre. Moja obľúbená záľuba bolo pozorovanie ľudí (v Hollywoode je toľko ľudí na pozorovanie). No napriek mojim protestom, som si začala všímať spôsob, akým so mnou a mojimi priateľmi ľudia zaobchádzali na základe nášho oblečenia. A po celú dobu som opakovane vzadu v hlave počula hlas môjho kamaráta. Cítiac sa vyzvaná, začala som výskum.

Vo väčšine psychologických štúdií, ktoré som čítala, zistili, že najhlbšou ženskou obavou je – byť sama a nemilovaná. A aby sme tomu zabránili, môžeme mať tendenciu vyhľadávať pozornosť. Ako získame pozornosť? Tým, že vyzeráme dobre, čo je médiami definované ako absolútne bezchybné a absolútne sexy. Áno, to púta pozornosť, ale aký druh pozornosti a od koho?

Naše oblečenie hovorí jazykom. Rachel Zoe, štylistka a dizajnérka, hovorí, že štýl je spôsob, ako vyjadriť, kto si- bez slov. Vieš, kto je hipster, podľa jeho okuliarov a úzkych nohavíc. Vieš, kto je podnikateľka, podľa jej kostýmu. Vieš, kto je nevesta, podľa jej šiat. Keď niekoho vidíme, prvé dojmy vznikajú za 30 sekúnd. Nemusí to byť správne – súdiť knihu podľa obalu- no deje sa to. Preto by sme sa mali uistiť, že spôsob nášho obliekania vysiela práve tú správu, ktorú sa snažíme doručiť.

Zdržanlivosť nie je iba o množstve oblečenia, ktoré máš na sebe. Mnohí si myslia, že viac oblečenia = väčšia zdržanlivosť. Možno preto som sa uškrnula pri slove „zdržanlivosť“. Predstavila som si beztvaré vrece na zemiaky, ktoré znamenalo osamelosť a žiadnu pozornosť. Najhlbšia ženská obava sa stáva skutočnosťou!

Zdržanlivosť je o odhaľovaní našej dôstojnosti – dovoliť iným aby nás videli ako celé bytosti a nie ako zbierku častí tela. Zdržanlivé obliekanie nám dovoľuje ukázať, že máme hodnotu pre našu myseľ, naše vedenie, naše vášne a talenty- talenty ktoré nemajú nič spoločné s naším sexepílom. Ako môžeme toto komunikovať naším oblečením?

Bola by som rada, keby sme my ako ženy zvážili týchto niekoľko myšlienok.

KDE:

Vec, ktorú si treba držať na pamäti, je primeranosť tvojho oblečenia k udalosti. Neobliekla by si si plavky do kancelárie a šaty zo stužkovej na pohreb. Ak je štýl oblečenia predpísaný, drž sa ho. Dni Downtown Abbey (britsko-americký seriál- fiktívne zobrazenie života aristokratov v rokoch 1912-1925), kedy všetci vedeli rozdiel medzi black tie (smoking) a white tie (večerná róba), sú dávno preč. No mnoho spoločenských udalostí má na pozvánkach napísaný požadovaný štýl oblečenia. Ak nie, opýtaj sa! Ak si si nie istá, je lepšie byť oblečená honosnejšie než jednoduchšie, ako sa vyžaduje.

PREČO:

Ženy sa môžu obliekať sexy, aby získali pozornosť, no nemusia sa nevyhnutne snažiť byť „sexuálne stimulujúce“. Viem, že to nebol môj úmysel, keď som nosila krátke sukne a hlboké výstrihy. Chcela som iba vyzerať roztomilo. Faktom je, že muži sú vizuálne stimulovaní- reklamné agentúry vedia, čo robia, keď chcú niečo predať mužom. Ako sa hovorí „sex predáva“.  Hoci sporo odetá žena môže podnietiť sexuálne myšlienky u mužov, určite kvôli tomu nie je v poriadku, ak muž jedná s týmito myšlienkami a sexuálne napadne ženu. Muži sú zodpovední za svoje myšlienky a činy. Aj ženy sú zodpovedné za svoje myšlienky a činy. Otázka je: „Chceme inšpirovať takéto myšlienky u mužov?“ Možno. Možno chceme získať pozornosť určitého muža. No kým sa my snažíme byť sexy pre jedného, ostatní- kolegovia, zamestnanci, otcovia kamarátok, učitelia, susedovi synovia a všetci ostatní- nás vidia tiež. Aký dojem chceme spraviť na nich? Chceme pritiahnuť pozornosť k určitým častiam nášho tela ešte skôr, než sa nám pozrú do očí? Po rozhovoroch s nespočetným množstvom mužov na túto tému, všeobecný súhlas je, že určité časti ženského tela sú určite viac rozptyľujúce než iné (všetci vieme, ktoré časti to sú…). Keď sme si toto povedali- my ako ženy by sme mali opatrne ohodnotiť, ako sa prezentujeme a či správa, ktorú vysielame, je presne tou, ktorú sme zamýšľali.

ČO:

Je dôležité skontrolovať sa v zrkadle každý deň pred odchodom z domu. Pri zdržanlivosti sa často hovorí o centimetroch na spodnom okraji oblečenia a pri krku a aj keď je každé ženské telo iné, pokyny sú dôležité. Tu sú niektoré otázky, ktoré by si sa mala opýtať seba samej pri obliekaní:

• Čo robí tvoje oblečenie keď sa hýbeš, sadáš si, predkláňaš sa či kráčaš hore schodmi?
• Sú tvoje šaty/ sukňa priesvitné pri určitom uhle svetla? Ak áno, zváž spodničku (nie, nie sú iba pre staré babky).
• Musíš si neustále naprávať blúzku, pretože padá dole či sa otvára? Toto môže byť problém s tričkami bez ramienok, v prípade ktorých sú riešením ramienka.
• Musíš stiahnuť brucho, aby si sa do šiat dostala? Vedela si, že existuje skutočný zdravotný stav nazývaný Meralgia paresthetica- a.k.a syndróm úzkych nohavíc- kedy sú tvoje nohy ničené príliš obmedzujúcim oblečením? Oblečenie by ti malo pohodlne sedieť.
• Mizne tvoje sukňa/ nohavice, keď si sadneš? Viac dĺžky pri státí, dáva viac dĺžky keď sedíš.

Dá sa obliekať žensky, bez sexuálnej provokácie a existuje balans medzi predvádzaním všetkého, čo máš a nosením mumu (šaty rovného strihu). Slovami Coco Chanel „Žena by sa mala usilovať o dve veci: byť na úrovni a byť úžasná.“

V dnešnom svete môže byť obliekanie ťažké, keďže väčšina oblečenia je buď smiešne sexy alebo vyzerá akoby bolo vyrobené pre tvoje starú mamu. Spomínam si, ako som si chcela kúpiť plavky, ktoré nebudú vyzerať ako spodné prádlo. Po niekoľkých týždňoch a žiadnom šťastí, som si veľmi chcela nájsť výhovorku, aby som nemusela mať oblečené bikiny, no nepodarilo sa. Namiesto toho, som sa rozhodla vyrobiť si svoje vlastné plavky. Vtedy sa zrodila moja firma Rey Swimwear. Našla som tisícky žien z celého sveta, ktoré sa cítili rovnako. Rozprávala som sa s dievčatami a ženami, ktoré sa cítia rovnako a cítia sa samé. Chcú sa obliekať zdržanlivo, no stále mať štýl a úroveň. Nie je to o hanbe – je to o dôstojnosti. Sme ucelené bytosti – nie iba časti tiel, a tak by sme mali byť vnímané. Dookola som počula argument, že muži musia prestať vnímať ženy ako objekty. Súhlasím! A robím svoju časť, učením môjho syna, ako rešpektovať ženy a nepozerať sa na ne ako na zbierku častí tela. Každá máme svoju úlohu a môžeme sa podporovať navzájom na tejto ceste za rešpektom.

Jessica Rey je herečka, dizajnérka, autorka a rečníčka. V roku 2008 sponzorovala Rey Swimwear, aby inšpirovala ženy a dievčatá súčasnou módou so staromódnym pôvabom. Rey tiež cestuje po štáte a prihovára sa k tínedžerkám a mladým ženám o ich hodnote a sebahodnote.

pôvodným článkom “I’m not the only one”, uverejneným v magazine Darling (11. vydanie) fotografia: Frank Terry. Do slovenského jazyka s povolením preložila Darina.