ilé moje ľudstvo, Rozhodla som sa napísať Ti list. Myslím, že by si malo vedieť, čo si o Tebe myslím, ako na mňa pôsobíš a ako mi (ne)rozumieš. Sme spolu od počiatku sveta a nemožno nás oddeliť. Napriek tomu mám dojem, že sme sa úplne nepochopili…. A to je mi ľúto. Niekedy ma až udivuje, koľko pozornosti miČítať ďalej
Ako reaguješ, keď sa veci okolo teba menia? Tešíš sa z výzvy alebo upadáš do depresie? Život je nepochybne plný zmien. A všetci tak nejako chápeme, že je to prirodzené. No napriek tomu berieme zmenu vždy ako výzvu. Pozitívnu alebo negatívnu. Ja mám určitým spôsobom malé zmeny rada. Zmeniť účes, preorganizovať veci v šuflíkoch,Čítať ďalej
„Ospravedlňte ma, potrebujem ísť na toaletu,“ vstala som od stola a odišla som. Zatvorila som dvere, pustila vodu a schúlila som sa do klbka ako dieťa. Po lícach mi začali potichu stekať slzy. Na tvári som pocítila chlad luxusných dlaždíc. Ozval sa môj prázdny žalúdok, nie však od hladu, ale kvôli silnej túžbe po naplnení novým životom.Čítať ďalej
Máme šťastie, že žijeme trošku akoby na dedine, obklopení vysokými ihličnanmi, lesnými zvieratami a pokojom, aký sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. V sobotu sa s nami sused podelil o nejaké krásne jablká zo svojej záhrady. Aj keď surové sú utešené, som nervózna skúsiť recept od kamarátky a kolegyne.
Moji starí rodičia postavili dom za vojny v roku 1940. Dom leží na dlhom úzkom pozemku a z leteckého pohľadu vyzerá ako rezanec do polievky. Vpredu je pomerne veľká predzáhradka, potom dvor, zeleninová záhrada a na konci ovocný sad. A presne tam v tom sade sme postavili náš dom. Kedysi to tu vypadlo inak…
Vo filme Hranice zlomu pricestuje Sarah Baufordová, dáma z vyššej spoločenskej vrstvy z Anglicka do utečeneckého tábora v Etiópii. Prichádza so zásielkou potravín, aby pomohla počas sucha, ktoré sužuje krajinu. Stretáva sa tu s hladomorom, bolesťou, utrpením aj smrťou. Zoznámi sa so svojráznym doktorom Nickom Callahanom, ktorý vedie tábor. Keď sa jej pobyt blíži už ku koncu, pri jednej príležitosti sa hoČítať ďalej
Keď som si spomenula na svoje dospievanie, uvedomila som si, že väčšina mojich blízkych priateliek boli silné, úspešné ženy. Neviem, či ma to k nim ťahalo preto, že ma inšpirovali alebo sa naše cesty mali stretnúť, ale určite viem, že ich vplyv v mojom živote mi pomohol stať sa tým, kým teraz som.
Je neuveriteľné, ako sa počasie dokáže zmeniť z hodiny na hodinu. Posledný augustový deň ešte pripekalo slniečko ostošesť a potom nám zrazu celú noc pršalo, akoby sa nebo roztrhlo. A pvého septembra ráno sme tu mali jeseň. Možno si aj sama jeseň uvedomila, že ak príde presne v deň, keď začína škola, deti toČítať ďalej
Sedím a pozerám sa do okna, po ktorom si dažďové kvapky robia svoje cestičky. Ten pohľad mi priniesol spomienky aj úsmev. Zaostrím cez okno do diaľky a vidím les, z ktorého vychádzajú zadymené obláčiky a tiež rozpovedajú svoj príbeh. Cítiť zemitý a zadymený vzduch – Jeseň sa blíži. Moje srdce je preplnené vďačnosťou, len mojaČítať ďalej
Posledné štyri mesiace som pracovala na kúpalisku ako recepčná. Leto, teplo a plno mladých chlapcov. Kolegyňa ma často podpichovala, prečo nenosím make-up. Vraj by som určite nejakého nabalila. Od rodiny som už tiež párkrát počula podobné narážky. Je to tak, nemaľujem sa. Nesnažím sa byť nejaká vznešená či pútať tým na seba pozornosť. Kedysi som siČítať ďalej
Bolí vás chrbát? Asi každý človek pozná prechodnú bolesť chrbta, ale čo ak chrbát bolí denne, obmedzuje nás pri každodennej činnosti a nedovolí nám robiť veci, ktoré máme radi. To už celkom významne znižuje kvalitu života. Keď už chrbát bolí, tak liečba môže byť dlhotrvajúca a komplikovaná. Omnoho lepšie je tomu predchádzať. A keď chcemeČítať ďalej
ilá mama, áno, ty! Ty, ktorá v živote dieťaťa zaujímaš túto dôležitú, krásnu a nenahraditeľnú rolu (a to bez ohľadu na pokrvnú príbuznosť). To dieťa, o ktoré sa staráš, ktoré si priviedla na svet, ktoré si kŕmila, vstávala k nemu v noci, riešila brušné koliky, učila ho chodiť, rozprávať a zbavovať sa plienok. Ten malý roztomilý tvor, ktorý bol naČítať ďalej
Doma máme knihu, ktorá sa stala mojou obľúbenou. Čítala som ju už nespočetne veľakrát mojim 4 deťom (jedno z nich to potrebovalo viac ako ostatné). Kniha od Judith Viorst má názov Alexander a Príšerný, Hrozný, Nedobrý, Veľmi Zlý Deň. Je to vtipná, no zároveň aj vážna a veľmi pravdivá kniha. Buďme úprimní, všetci mávameČítať ďalej
Ivana je študentkou ekonómie a miluje svet analyzovať a organizovať. Na druhej strane sa jej umelecká časť derie na povrch cez umenie v makeupe. Makeup je pre ňu vášeň, hobby a práca zároveň, a nemanaľovanú tvár berie ako biele plátno. Úžasne je pre ňu vidieť tak mnoho rôznych tvárí, ktoré krásne slovenské ženy ponúkajú. Má milujúceho manžela, s ktorým vytvárajú otvorený a teplý domov v Prešove. Majú troch veľmi poslušných psíkov, ktorých si hneď všetci obľúbia a majú radi spoločné prechádzky v pätici. Jej prácu môžete sledovať na facebooku a instagrame pod názvom @ivakmakeup.
Zakaždým, keď si začínam myslieť, že mi to už za volantom ide celkom dobre, príde nejaký chlap s chlapskou poznámkou a moje šoférske sebavedomie klesne na bod mrazu. Nedávno som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, a keďže som nechcela ďalšiu ozdobu na laku auta, tak som požiadala vonku postávajúceho suseda, aby maČítať ďalej
Moja sestra prednedávnom zdieľala článok z huffingtonpost.com na mojej facebook-ovej stránke. Nenapísala žiaden komentár, reakciu nechala na mňa. Po prečítaní článku som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. Čo mi ním chcela naznačiť? Podobám sa podľa nej tej žene z článku? Uťahuje si z našej ďalšej sestry? Neopýtala som sa jej. NebolaČítať ďalej
Už je to tretí rok, čo som začala nový zvyk. Nový kalendárny rok začínam detoxom. A hoci sa spája skôr s jarnými mesiacmi, ja ho praktizujem už v januári. Detoxikačné kúry majú za cieľ odstrániť či zneškodniť toxické látky v tele. Ide o očistu v záujme zdravia. Môj detox sa netýkal ani tak môjho tela, ako mojej duše. PotrebovalaČítať ďalej
Píšem si denník. Môžem s láskou konštatovať, že je to skvelá vec. Vždy som si ho písala. Z obdobia: „Drahý denníček, som do Matúša a dúfam, že na Vianoce dostanem nový mobil“ som sa prehupla do „Dnes mám depku, lebo ma nikto nechápe…“ a neskôr prišlo „Milý denník, dnes veľa uvažujem nad životom“. Odporúčam to každému človeku, čoČítať ďalej
Svet je plný najrôznejších syndrómov. Skoro každý človek sa môže popýšiť aspoň nejakým. Niektorí sú na ne dokonca hrdí, čím viac syndrómov, tým sú viac zaujímaví a tým viac úľav môžu získať. Takmer všetko sa môže schovať pod diagnózu. Jedna moja kamarátka má napríklad syndróm lenivosti. Jej symptómy sa začnú akútne zhoršovať keď treba čokoľvekČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať