O nakupovaní, šetrení a o tom, ako neprísť o rozum

Kaufland

full buggy

Winter Weather DC

checkout1

Nielenže rada varím, ale mám rada aj všetko to, čo k vareniu patrí – od plánovania menu po nakupovanie potravín. Väčšinou ma nakupovanie napĺňa radosťou a upokojuje ma.

Táto láska nebola automatická, ale vyvíjala sa postupne. Bola to akási evolúcia, ktorá sa zrodila z nevyhnutnosti. Vždy som sa snažila ušetriť na strave a mám už rokmi odskúšané, že ušetrím kopu peňazí (nehovoriac o ušetrenom čase), ak do obchodu idem s nákupným zoznamom (ktorý zahŕňa potraviny na prípravu piatich jedál počas týždňa).

Zdá sa vám to šokujúce? Nákupný zoznam na celý týždeň? Nie vždy som to robila takto a tento krok v procese prípravy jedál som priam neznášala. Ale potom, ako som našla jednu veľmi šikovnú aplikáciu, ktorá mi vo vytváraní zoznamu pomôže, mám úplne iný názor.

shopncook

Musela som, samozrejme, na začiatku niečo preto aj urobiť a investovať čas a peniaze. Ale potom, ako sa mi podarilo uložiť všetky moje recepty do počítača (čo bolo veľmi jednoduché), vytvorím si nákupný zoznam na celý týždeň za nejakých 15 minút a môžem ísť nakupovať. Je to naozaj neskutočný pomocník a zostáva už len vybrať jednotlivé recepty, a aj tie už teraz za mňa vyberajú deti (ja ich už len usmerním).

Ako som už povedala, veľmi rada nakupujem. Milujem túlať sa medzi regálmi v obchode, keď sú deti v škole (veľmi dôležitý detail), prezerať si nové výrobky, pozorovať ostatných nakupujúcich a dať si záležať na tom, aby som našla tie najlepšie ceny. Nakupovanie pre mňa znamená celú radu týchto činností. Milujem na tom všetko. Až dovtedy, kým je čas ísť ku pokladni.

Neviem vôbec pochopiť, ako môže jeden nevinný akt vykladania tovaru na pokladničný pás zmeniť príjemnú činnosť na niečo otrasné (a končí sa to v troskách).

Vysvetlím vám to. Alebo ešte lepšie by bolo opýtať sa zopár otázok:

  1. Je vykladanie tovaru z nákupného košíka na pokladničný pás nejakými pretekmi? Sú za najrýchlejší čas nejaké ceny, o ktorých neviem? (Žiadnu som totiž ešte nevyhrala.)
  1. Prečo sa ľudia, ktorí stoja v rade za mnou, tak veľmi ponáhľajú? Čo je také dôležité, že to nemôže počkať 5-10 minút? U lekára alebo na úradoch sa s takýmto správaním nestretávam. Tam ľudia čakajú aj hodiny. Sme ľudia a chceme si vychutnať život, priateľov a prechádzky prírodou. Prečo sa teda pravidlá čakania odrazu menia hneď, ako máme pred sebou paralelné tyče z nerezovej ocele, inak nazývané aj pokladničný pás?
  2. Potom, ako si usporiadam svoj nákup na pokladničnom páse od najťažších vecí po tie najľahšie, prečo mi ich pokladníčka poprehadzuje a môj chlieb sa ocitá pod kilom múky a môj šalát vedľa tečúceho balenia s kuracím mäsom?
  1. Prečo by som si nemohla svoj tovar odložiť do nákupných tašiek hneď pri pokladni? Kde je napísané „zakázané ukladať do nákupných tašiek hneď pri pokladni”? Namiesto toho si mám všetok svoj tovar odložiť naspäť do košíka – a to čo najrýchlejšie, potom prejsť mimo pokladne, a keď už nikomu nezavadziam, tak až potom si môžem konečne poukladať tovar do tašiek.
  1. Je to naozaj o tom, že je nezvyčajné, že niekto má plný košík nákupu? Je ten môj nákup až taký pohoršujúci, že je dôvod na „Ježiš Mária” (a ďalšie nevrlé povzdychovanie a prevracanie očami)?

Po včerajšej hodinovej návšteve Kauflandu som si myslela, že sa zosypem. To, čo považujem za krásne, bolo v troskách za menej ako 15 minút. Červenala som sa, začala som sa potiť a chcela som akurát tak nakričať na tých, ktorí sa ku mne správali nevľúdne. O čo viac, chcela som odtiaľ odísť najrýchlejšie, ako sa dalo. Tento pocit pretrvával, aj keď som už bola z obchodu von a prišla som domov. Prenasledoval ma a rozrušil ma na celý večer. Bola som vystresovaná a zmätená a ani z varenia večere som nemala nijaký pôžitok. Sľubovala som si, že sa to už nikdy nestane. Som predsa silná žena. Niečo predsa znesiem. Mám „hrošiu kožu.” Ale toto bolo nad moje sily. Stačilo. Nemôže to takto byť každý týždeň.

A tak som včera – v úsilí zachrániť radosť z varenia – trochu pozmenila svoju filozofiu. Napriek tomu, že som chcela ušetriť čas a peniaze (čo mi prinášalo veľké zadosťučinenie), som si povedala, že takýto stres je na mňa priveľa. Namiesto toho pôjdem na nákup častejšie, a možno budem musieť zaplatiť viac, ale aspoň neprídem o rozum (v čo dúfam). Uvidíme, ako to pôjde.

Zdieľať
Avatar

O autorovi Kim Shepperson

Už podľa mena zistíš, že Kim nie je Slovenka (a ani jej manžel nie je). Sú to Američania, ktorí od roku 2001 nazývajú Žilinu svojím domovom. Jej štyri deti hovoria po slovensky oveľa lepšie ako ona, dokonca aj jej osem ročný syn. Väčšinu dní ju nájdete v kuchyni pri príprave jedál, rozprávaní sa s priateľmi alebo upratovaní. Pri jej stole je stále miesto pre hostí. Cení si ľudí, ktorí sú otvorení, úprimní a praktickí. Nebojí sa hovoriť o svojich vlastných životných ťažkostiach a o tom, ako mení zmätok na dokonalosť. Miluje čítanie. Študovala za učiteľku a zdravotnú sestru a je známa použitím sekundového lepidla, keď sa jej deti porezali. Vôbec nie je nadšená, keď jej deti nevedia nájsť čisté ponožky, ktoré by si mohli obliecť do školy alebo keď nevyjde slnko.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Jeden komentár

  1. Avatar

    K článku a rôznym detailom sa nevyjadrím. S niečím súhlasím, inému sa dosť čudujem, o niečom si myslím svoje, s niektorými časťami textu súhlasím, s ďalšími určite nie!
    Vyjadrím sa iba k úplnému koncu.
    Dôležité je stanoviť si priority – ak je prioritou ušetriť peniažky, dobre hospodáriť, vyčleniť si občas čas na nakupovanie, atď, v tom prípade sa nepoddaj ľuďom – cudzím ľuďom, ktorí nemajú právo nič ti vyčítať.

    Príklad: Písal som ako malý knihu. Preto že som sa už hneď v procese písania nestretol s pochopením u druhých (a to ma „nervovalo“), prestal som s tým alebo som to obmedzil. Prispôsobil som sa ľuďom. Moju vášeň som v rebríčku hodnôt položil pod názory ľudí. Toto sa opakovalo niekoľkokrát (niekoľko nedopísaných kníh, nedomaľovaných výtvarných diel, hromada obmedzených plánov a snov, niektoré ostali úplne nesplnené).

    Iný príklad: Ako teeneger som doma často posilňoval. Pravidelne sa mi zato starší súrodenci smiali. Vraj to u mňa „najmladšieho chudáčika“ aj tak nemá zmysel. Obmedzil som cvičenie na tie dni, kedy nebol nikto doma. Len aby som sa nestretával so skeptickými pohľadmi či rečami. CHYBA!

    Ďalší príklad iba stručne: Takisto ako to bolo s posilňovaním, stalo sa to aj pri hraní na klavír.

    NEPRISPôSOBUJ SA DAVU, KEĎ NEROBÍŠ NIČ ZLÉ!

    Odrazu nebudeš robiť to, čo máš rada, to čo ťa robí tým kým si.
    Pôjdeš na koncert obľúbenej kapely s úmyslom „vyjašiť sa“, ale aby sa na teba nik divne nepozeral, nebudeš pod pódiom skákať. Vychováš svoje deti tak, aby ti to nikto neskritizoval, správne podľa druhých ale nesprávne podľa seba. Atď…
    OSTAŇ VERNÁ TOMU, KÝM SI SA STALA!

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *