Niektoré citáty, ktoré čítam a počúvam, mi prídu na prvý pohľad veľmi logické. Ako napríklad to, že s jedlom prichádza chuť. Zdá sa mi to také prirodzené. Trošku ochutnám a už iné ani nechcem. Túto nedeľu som však počula citát z Biblie, ktorý ma zaujal. Zaujal ma natoľko, že som ho musela prežuť, poriadne saČítať ďalej
Minulý rok som sa po prvýkrát vo svojom živote začala pozerať na pôst inak. S priateľkou sme čítali knihu Jen Hatmakerovej Seven (Sedem). Kniha rozpráva príbeh o tom, ako Hatmakerovci provokatívne pristúpili k nadbytku vo svojom živote. Počas siedmich mesiacov, si vybrali sedem oblastí, ktoré zúžili do siedmych vecí v danej kategórii. Oblasti zahŕňali oblečenie, nakupovanie, média, stres, jedlo, odpad a vlastníctvo. Nie som si istá, či je táto kniha pre každého. Ja som ju ocenila, avšak pristihla som sa pri tom ako premýšľam o tom, že čitateľ musí byť pripravený pozrieť sa na seba úprimne, inak ju odmietne. Myslím, že autorka má veľký zmysel pre humor a jej experiment je zaujímavý – hoci nie natoľko, aby som mu obetovala rok svojho života. Namiesto toho sme s priateľkou každej oblasti venovali počas pôstu jeden týždeň.
Nahromadilo sa vo mne ubolené rozhorčenie, až hnev, sklamanie. Viem, že láska si nerobí zoznam krívd, ktoré jej boli spôsobené, ale mala som chuť nájsť najbližšie boxovacie vrece v okolí a… dať facku sama sebe, alebo sa skôr hodiť na posteľ a poplakať si. Položila som svoje srdce na dlaň a ukázala ho svetu. Ba čo viac, vložilaČítať ďalej
Je utorok, obedná prestávka a mám čas, čo sa nestáva často, tak radšej to využijem. Predsa každý ma právo na obednú prestávku, či nie? Tak som sa rozhodla, že počas obeda v utorok a v piatok, aj keď je to iba na pol hodinku … dám si obed s mojou kamarátkou. Mať kamarátov vČítať ďalej
Moja dcéra v rozhorčení vybehla z triedy ako strela, niečo vykríkla na plné hrdlo a ja som len s otvorenými ústami pozerala na učiteľku, ktorá sama nechápala, čo sa deje. Som jej matka a nechápala som. Je to tak. Rodičia niekedy naozaj nerozumejú ani svojim vlastným deťom. Ale nie je to až také zúfalé. Poviem vám, prečo je to tak. V auteČítať ďalej
Spomínam si na ten deň často. Až ma mrazí po chrbte a ďakujem Bohu, že sa veci zmenili. Som zranená, keď si uvedomujem, aká som bola slepá. Bola som zlá sestra. Sebecká. Nebola som kamarátska. A mohlo byť neskoro… Mám rodinu. Rodičov, ktorí sa ľúbia. Brata, s ktorým som sa ako malá hrala. Brata, ktorý ma ako veľkýČítať ďalej
Som len žena. Občas zmietaná rôznymi pocitmi, či už pravdivými alebo nepravdivými, ktoré si nahováram. Občas zmätkujúca, zábudlivá, chaotická, ale aj presná, pedantná, dokonca schopná zvládať viac vecí naraz. Niekedy sa sama v sebe nevyznám, ale túžim, aby sa vo mne vyznali tí druhí. Hrávam sa hru – „hádaj, na čo myslím.“ Následne sklamaná, keď „hádajúci“Čítať ďalej
Dnes ráno to bolo ľahké. Slnečné lúče sa predierali cez moje okno a hladkali moju pokojnú tvár. Vykĺzla som z postele a deň sa pre mňa začal. Nadýchla som sa a možno mi neuveríte , ale úsmev na tvári mi zostal až do večera ,:) až kým som nezaspala. Hm ,žiaľ nie každý deň jeČítať ďalej
Rada sa prechádzam po snehom zasypanej krajine, na ktorú ešte nevstúpila ľudská noha. Zrazu sa predo mnou odkryje obrovská tabuľa sem a tam popísaná čiarami a machuľami, ktoré ako dôkaz čulého denného života v lese vryli do snehu plachí lesní obyvatelia. Fascinuje ma, keď si predstavím srny a jelene pobehujúce a poskakujúce po zvlnených lúkach, vtáčikov cupkajúcich po snehovej pokrývkeČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať