Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti…a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť – Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine – s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. MáČítať ďalej
ňa ešte nepoznáte. Zdravím, volám sa Lisa-Jo. Ak existuje jedna vec, ktorú by som vám chcela prezradiť, je to toto: Bola som to dievča, ktoré prisahalo, že nikdy neskončí ako niekoho klišé – bez topánok a tehotná v kuchyni. Je to zaujímavé práve preto, že mám tri deti, škrečka a dvor, na ktorý chodia hračky zomrieť. Vyrástla somČítať ďalej
udem úprimná. Prežívam asi nezdravé obdobie. Také, aké som doteraz v mojom živote nezažila. Vždy som bývala dobrá v športe. Niekedy som robila až NAOZAJ čudné veci. Napríklad môj osobný triatlon (beh, kolieskové korčule, bicykel) okolo susedov. Len tak. Pre zábavu. Alebo som hrala tenis. Hodiny a hodiny. Sama! A neskôr? Zabila som viac času „premýšľaním“ nad tým, či somČítať ďalej
Skoré utorkové ráno. Zabúcham dvere na byte, v jednej ruke žemľa s džemom, v druhej bunda. Vybieham z výťahu so snahou stihnúť trolejbus. Červené svetlo na prechode mi v tom zabraňuje a z druhej strany cesty vidím, ako práve odchádza. Dokelu, nestíham stretnutie! Keď som už na zastávke, nervózne sa prechádzam sem a tam v naivnej predstave, že tým urýchlim príchod ďalšiehoČítať ďalej
Nedávno som na jednej kázni počula niečo, čo vo mne neustále rezonuje: Ľudia sú darmi pre ľudí. TY si darom od Boha pre druhých ľudí! Neustále si to pripomínam a neustále ma to povzbudzuje. Krásne je na tom to, že v tomto jednoduchom výroku vidieť Božiu slávu neuveriteľným spôsobom. Stvoril ma predivne a dokonale a presne takú, ako chcel.Čítať ďalej
Je zaujímavé, aký je ten život niekedy zamotaný. Myslíme si, že si len žijeme svoj vlastný život a naše konanie ovplyvňuje hlavne nás. A netušíme, kto sa na nás díva, kto nás pozoruje, koho ovplyvňujeme my. Pokiaľ nie sme rockové hviezdy, známi spisovatelia alebo vplyvní politici, tak máme pocit, že náš život je v úplnejČítať ďalej
Ak si dobre pamätám, tak vtedy bol asi november. Upršaný a studený. Padal drobný, nepríjemný, ostrý dážď, čo zaliezal až pod kožu a chladil celé moje vnútro veľmi nepríjemným spôsobom. Nemám rada také novembrové dni. V ten deň som bola v škole v Nitre. Slnko bolo schované ďaleko za oblakmi a navyše som si domaČítať ďalej
Dnes som si spomenula na dve veci zo svojho detstva. Vášeň po kabelkách a prsteňoch. Moja vychádzka do mesta s mamkou bývala veľkým potešením, lebo som vedela, že budem mať nový prsteň na ruke a budem sa prechádzať so svojou kvietkovanou kabelkou. Mala som iba štyri roky. Neviem, čo vtedy behalo mojou hlavou, ale akoČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať