„Naozaj Hospodin je na tomto mieste, ja som to nevedel.“ 1. Mojžišova 28,10-16

Toto je ten zvláštny sen o rebríku, ktorý sa prisnil Jákobovi.  Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal až po nebo.  Boh stál nad ním a Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali.  Boh tu znova zasľubuje, že Jákoba požehná a dá mu zem, potomstvo, a že cez jeho rodinu budú požehnané všetky národy (čo sa tak aj stalo).

Neskôr, oveľa neskôr, v Jánovi 1,51, Ježiš hovorí o takej istej udalosti, ale s jednou dôležitou zmenou. Namiesto po rebríku anjeli vystupujú a zostupujú na Syna človeka, ktorý JEDINÝ je obrazne povedané rebríkom medzi nebom a zemou.

„Každé náboženstvo, každý program, každá knižka o tom, ako pomôcť sám sebe, hovorí, aké kroky musíš urobiť ty.  Ježiš je jediný, ktorý robí kroky za nás – aby nás privádzal k sebe.”

Zišiel na túto Zem a zomrel za nás na kríži.  Je rebríkom medzi nebom  a zemou.

Tento Ježiš, ktorý nás prijíma – nás Jákobov, ustatých, preťažených a zúfalých, vyčerpaných našim úsilím ovládať naše okolnosti a budovaním vlastnej sily –  nepoukazuje na nebo, ale stáva sa CESTOU, ktorá nás vedie do neba.

„Kristus sa stáva jediným krokom, ktorý by sme nikdy nemohli urobiť sami – On nás privádza k sebe….prichádza k nám, tak ako prišiel k Jákobovi – nie napriek tomu, že zlyhávame , ale práve preto, že zlyhávame. Máme Boha, ktorý sa približuje k tým, ktorí sa cítia skľúčení.  Máme Boha, ktorého priťahujú tí, ktorí sa cítia opustení.  Máme Boha, ktorý sa cíti zaviazaný voči tým, ktorí sa cítia zlomení.“

A On prichádza k tebe. Nemáš nijakú inú úlohu, len Ho nechať ťa niesť.