Počas tohtoročného adventu si čítam všetky tie príbehy  plné zázrakov: zjavujúci sa anjeli; panna, ktorá otehotnie; prostitútky, ktoré uveria v Boha. Niekedy to, čo najviac chcem, je objednať si môj vlastný vianočný zázrak:

vyliečenie mladej mamičky z rakoviny pŕs,

zmierenie a odpustenie pre ženu, ktorú opustil jej manžel,

zbavenie sa pocitov osamelosti (aj keď je naokolo veľa ľudí).

Dnes som čítala o žene menom Naomi. Ona a jej manžel verili v Boha, poslúchali ho  a žili tak, ako sa jemu páčilo. Keď v ich krajine vypukol hladomor, spolu s manželom a s dvomi synmi sa presťahovali do cudziny. Tam zomiera jej manžel, neskôr aj jej synovia.

Chcela vtedy Naomi, tak ako ja teraz, prosiť o zázrak? Myslím, že áno.

Naomi, táto „kresťanská žena,“ sa po týchto smutných udalostiach vracia do svojej domoviny – zatrpknutá. Sama sebe i svojim priateľkám po svojom návrate hovorí: „Nevolajte ma Naomi. Volajte ma Mára, pretože Všemohúci mi pripravil veľa trpkosti.“

Ale Naomi nie je jedinou postavou v tomto príbehu: je tu aj Rút.

Rút je žena, ktorá nepochádza z takého istého náboženského pozadia ako Naomi. Ale vydá sa za jedného z Naominých synov.  Po jeho smrti jej dokonca aj sama Naomi hovorí, aby sa vrátila späť k svojej vlastnej rodine. Ale Rút to neurobí. Namiesto toho pred Naomi vyhlasuje: „Tvoj Boh bude mojím Bohom.“

Čo? Ako? Prečo by Rút chcela poznať a nasledovať Boha, ktorý spôsobil, že Naomi je taká zatrpknutá? Nedáva to žiaden zmysel.

A teraz v našom príbehu prichádza na scénu zázrak. Neexistuje žiaden logický dôvod, prečo sa Rút rozhodla nasledovať Naomi a jej Boha. Ale urobila to. Prečo? Pretože sám Boh sa jej zjavil. On sám sa jej zjavil a ona sa rozhodla veriť.

Rozhodla sa veriť tomuto Bohu, ktorého nepozná, a ide s Naomi do jej domoviny. Tam stretáva muža Boáza, za ktorého sa vydá, a spolu majú syna Obéda.

Obéd je otcom Jesseho, ktorý je otcom Dávida, ktorý sa stal najväčším kráľom, akého kedy Izrael mal. Z Dávidovho rodokmeňu povstáva ďalší kráľ, Ježiš.

Zázrak, v ktorý Naomi dúfala, ten zázrak, ktorý počas svojho života nikdy neuvidela, ten, ktorý ju urobil zatrpknutou. Bolo to celé v procese tvorby.

Áno, ja viem, že Naomi to v ten deň nijako v jej trpkosti nepomohlo. Ale my už vieme, že Boh BOL PRÍTOMNÝ v tej situácii. Konal, hoci Naomi sa cítila, ako keby nerobil nič. Boh tam bol a On počul jej modlitbu za zázrak.

Podobne ako Naomi, ani ja možno počas svojho života neuvidím zázrak, za ktorý prosím. Ale to ma nezastaví v tom, aby som sa zaň prestala modliť. Jej príbeh mi je útechou. Boh ma počuje. On koná a všetko BUDE  poriadku (dokonca aj keď sa zdá, že to tak nemôže byť).

Ak by ste sa chceli o Naominom príbehu dozvedieť viac, nájdete ho tu: Rút 1:1-17.