Mojej mame, ktorá ma naučila všetko: Prielom v nazeraní na seba samú

Nikdy nezabudnem ako som pred pár mesiacmi čítala tento článok z Kasey Edwards. Rozmýšľala som a stále ešte na to myslím, aký negatívny dopad má na moje dcéry môj vlastný obraz o sebe samej. Ony sa to predsa učia odo mňa, však? Slová, ktoré počujú najhlasnejšie nie sú tie, ktoré im hovorím priamo, ale tie, ktoré hovorím sama sebe. Je pre mňa a pre moje dcéry už príliš neskoro zvrátiť škodu, ktorú som napáchala? Musím len dúfať, že nie. A tak napokon, tento článok ma mení. Pomáha mi v dvoch smeroch: ako dcére, vidieť sa ako krásna. Nie kvôli konfekčnej veľkosti, ktorú nosím, ale kvôli tomu, že som tak bola stvorená. A ako matke pomôcť svojim dcéram v správnom nazeraní na seba. Dúfam, že aj pre vás matky a dcéry bude tento článok rovnako poučný ako bol pre mňa! Prajem vám krásny pondelok! ~Kim Shepperson

Drahá Mama!

Mala som sedem rokov, keď som zistila, že si tučná, škaredá a hrozná. Až do toho bodu som verila, že si bola nádherná – v každom zmysle slova. Pamätám sa, ako som sa preháňala starými fotkami a s úžasom som pozerala na tvoje fotky, kde stojíš na palube lode. Tvoje biele plavky bez ramienok vyzerali bezchybne, presne ako plavky nejakej filmovej hviezdy. Kedykoľvek som mala možnosť, vytiahla som tie úžasné biele plavky skryté v tvojej spodnej zásuvke a predstavovala si čas, kedy budem dostatočne veľká, aby som ich mohla nosiť; keď budem ako ty.

Ale všetko sa zmenilo vtedy, jednu noc, keď sme boli vystrojení na párty a ty si mi povedala: „Pozri sa na seba, taká štíhla, krásna a roztomilá. A pozri sa na mňa, tučnú, škaredú a hroznú.“

Najprv som nerozumela tomu, čo si tým myslela.

„Nie si tučná“, povedala som úprimne a nevinne a ty si odpovedala:„Ale som, drahá. Vždy som bola, dokonca už ako malé dieťa.“

V nasledujúcich dňoch som zažila mnohé bolestivé odhalenia, ktoré tvarovali môj život. Naučila som sa, že:

1. Musíš byť tučná, lebo matky neklamú.

2. Byť tučná je škaredé a hrozné.

3. Keď vyrastiem, budem ako ty a to znamená tiež tučná, škaredá a hrozná.

Roky potom som sa pozerala späť na tento rozhovor a na mnoho ďalších a hromžila som na teba, že si sa cítila tak neatraktívna, neistá a nehodná. Pretože ako môj prvý a najvplyvnejší vzor si ma naučila veriť tomu istému aj o sebe samej.

Presne ako ty, aj ja som sa celý život cítila tučná. A mimochodom, kedy sa tučnota stala pocitom? A pretože som verila, že som tučná, necítila som sa dostatočne dobrá.  Ale teraz, keď som staršia a sama som matkou viem, že obviňovať ťa v nenávisti za moje telo ničomu nepomáha a je to nefér. Dnes rozumiem, že ty si tiež len produkt dlhoročného a bohatého zástupu žien, ktoré boli naučené hnusiť sa samy sebe.

Predtým, než otec odišiel ti tiež neposkytol balzam na tvoj pokrivený pohľad na seba. „Bože, Jan,“ prepočula som, ako ti hovorí, „nie je to až také ťažké. Energia dnu verzus energia von. Ak chceš schudnúť, musíš jednoducho menej jesť“, Ten deň pri večeri som ťa pozorovala, ako si si vsugerovala otcovu teóriu „Energia dnu verzus energia von. Ak chceš schudnúť, musíš jednoducho menej jesť”. Všetkým si nám servírovala kuracie “chow mein”. Jedlo všetkých ostatných bolo na tanieri, okrem  tvojho. Ty si servírovala svoje “chow mein” na maličkom chlebíku s maslom.

Ako si sedela nad svojim zúfalým sústom fašírky, tiché slzy ti stekali po tvári. Nepovedala som nič. Ani vtedy, keď tvoje plecia oťaželi pod tou úzkosťou. Všetci sme v tichu zjedli našu večeru. Nikto ťa neutešil. Nikto ti nepovedal, aby si prestala byť hlúpa a zobrala si normálny tanier. Nikto ti nepovedal, že si bola milovaná a dostatočná. To, čo si dosiahla a tvoja hodnota – ako učiteľky pre deti so špeciálnymi potrebami a zanietenej matky troch detí – stratili význam v porovnaní s centimetrami na tvojom páse, ktoré si nemohla schudnúť.

Lámalo mi to srdce vidieť tvoje zúfalstvo a mrzí ma, že som sa nenáhlila zastať sa ťa. Vtedy som sa už predsa naučila, že je to tvoja vina, že si tučná. Počula som otca vravieť, že schudnúť je predsa také ľahké a ty si to len nechápala. Lekcia: nezaslúžila si si žiadne jedlo a nezaslúžila si si ani žiadny súcit. Ale mami, tak veľmi som sa mýlila. Teraz rozumiem, aké to je vyrastať v spoločnosti, ktorá hovorí ženám, že  najviac záleží na ich kráse a zároveň definuje štandardy krásy, ktoré sú neustále mimo dosah. Poznám takisto aj bolesť, keď sa s týmito správami stotožňujem. Stali sme sa svojimi vlastnými otrokármi a samy si dávame tresty za to, že nezapadáme. Nikto k nám nie je krutejší, ako sme my samé.

Mami, ale toto šialenstvo musí skončiť. Končí to tebou, končí to mnou a končí to teraz. Zaslúžime si viac  – viac, ako si nechať pokaziť naše dni zlými myšlienkami o našom tele a želať si, aby sme vyzerali inak. A už to nie je len o tebe alebo mne. Je to aj o Violet. Tvoja pravnučka má len tri roky a nechcem, aby nenávisť voči jej telu sa v nej zakorenila a dusila jej šťastie, jej sebaistotu a jej potenciál. Nechcem, aby Violet verila, že krása je jej najväčšia výhoda, že tá definuje jej hodnotu vo svete. Keď Violet vzhliadne k nám, aby sa naučila ako byť ženou, musíme byť tými najlepšími vzormi ako sa len dá. Musíme jej slovami a skutkami ukázať, že ženy sú jednoducho dosť dobré presne také, aké sú. A aby tomu verila ona, musíme tomu veriť aj my samé.

Čím sme staršie, tým viac našich milovaných strácame nehodami a chorobami. Táto strata je stále tragická a nečakaná. A ja niekedy rozmýšľam nad tým, čo by títo ľudia a tí, ktorí ich milujú dali za to, aby mohli stráviť viac času v tele, ktoré bolo zdravé. Telo, ktoré by im dovolilo žiť len o niečo dlhšie. Šírka stehien tohto tela alebo vrásky na tvári by vôbec nezohrávali žiadnu úlohu. To telo by bolo nažive a preto by bolo dokonalé.

Tvoje telo je tiež dokonalé. Dovoľuje ti odzbrojiť všetkých v miestnosti tvojím úsmevom a nakaziť všetkých tvojím smiechom. Dáva ti ruky, aby si mohla objať Violet a stisnúť ju tak, až sa začne chichotať. Každý okamih, ktorý strávime obavami o naše fyzické „vady“ je momentom premárneným; vzácnym kúskom života, ktorý nikdy nedostaneme späť.

Dovoľme si vážiť a rešpektovať svoje telá pre to, čo robia namiesto toho, ako vyzerajú. Sústreďme sa na žitie zdravých a aktívnych životov. Nechajme našu váhu tak a odovzdajme nenávisť vlastného tela minulosti – tam, kde patrí. Keď som sa pozerala na tvoje fotky v bielych plavkách pred mnohými rokmi, moje nevinné detské oči videli pravdu. Videla som bezpodmienečnú lásku, krásu, múdrosť. Videla som moju mamu.

S láskou, Kasey


Preložené z anglického originálu: „The mom who taught me everyting,“ od autorky Kasey Edwards preložil s povolením od Barbie Kolárová.

 

  • 0

    Overall Score

  • Reader Rating: 0 Votes

Zdieľať
Avatar

O autorovi Hosť

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Jeden komentár

  1. Avatar

    Vdaka, krasne. Toto si musim pripominat casto aj v mojom zivote. B.

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *