Náš najstarší syn to odjakživa nemá jednoduché. Po skončení prvej triedy sme ako rodičia podali žiadosť, aby mohol ročník opakovať. Pani riaditeľka sa nás snažila presvedčiť, že by mu to mohlo viac uškodiť ako prospieť, no nakoniec sme povolenie dostali. Chceli sme to preto, lebo bolo zjavné, že toho, čo má v hlave, je neporovnateľne viac ako toho, čo dá v škole navonok. Takže sa znova učil čítať, písať, počítať. Trošku to pomohlo. Ale potom sme prešli niekoľkými kolami psychologických testov, v ktorých sa mu potvrdila najprv hyperaktivita, potom poruchy učenia a napokon ešte aspergerov syndróm. Je pomocou vedieť, čo všetko brať do úvahy pri jeho výchove a vzdelávaní, ale tieto vedomosti zďaleka nestačia.

Zdieľať