,

Možno si niektorí z vás spomínate, keď som písala, ako sme v škole pre nášho syna – aspergera – dostali šancu na skrátené vyučovanie. (here we can add a link of my article: „Taký fajn plán“) Išla som vtedy síce do školy s tým, že som ochotná byť Marekovi asistentkou, no odchádzala som s tým, že mu umožnili chodiť do školy na tri hodiny denne. Chodí do bežnej základnej školy a čím je starší, tým viac si uvedomujem, že to nie je úplne všedná situácia.

Zdieľať

…Áno, som z tých, ktorí vyrastali na Winnetouovi, aj keď som sa narodila v roku 1990. Mala som prekrásne detstvo plné indiánskych dobrodružstiev. Liezla som po stromoch, nocovala pod holým nebom, behala bosá po lúkach a stále som sa hrala na indiánov. Milovala som filmy s Pierrom Briceom a Lexom Barkerom. Milovala som filmy o neohrozenom náčelníkovi Apačov a o jeho bielom bratovi. Stále ich mám rada.

Zdieľať

Môj najstarší syn odjakživa priťahuje problémy. Je to téma číslo jeden v našej rodine. Zakaždým, keď môj muž príde z roboty, si svojho syna ,,predvolá“ a už aj idú opravovať prípadne hľadať všetko, čo ,,sa“ počas dňa pokazilo, stratilo alebo premiestnilo. Často sú to chýbajúce nožnice, niekedy aj tie záhradné, nožíky, papiere, lepidlá, perá a ceruzky, ako aj šnúrky, špagáty. No miznú aj myšky od počítača, káble, baterky, skrutkovače a čo ja neviem, čo všetko ešte.

Zdieľať

Keď som ho počula prvýkrát, nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Týmito slovami víta môj 2-ročný syn svojho tatina, keď sa po práci vracia domov.
Ty si sa vrátil?
Najprv sme sa dobre zasmiali, ale teraz používam túto vetu dokonca aj ja, keď sa manžel vráti domov, či už z práce alebo zo služobnej cesty.
Očakávam, že sa bude starať o svoju rodinu, a že sa vždy vráti späť k nám. Ako inak by to malo byť? Ale otázka malého Jonathána mi úplne vyrazila dych.

Zdieľať

V rámci svojho zamestnania mám na starosti jednu kórejskú rodinu, ktorá žije na Slovensku. Pomáham im vybavovať rôzne úradné záležitosti, hlavne povolenie na pobyt, komunikujem so školami, kam chodia ich deti, riešime clo na pošte a všeličo iné. Venujem sa predovšetkým im štyrom, ale keď ma zavolali, že ich priateľka je s rizikovým tehotenstvom na pohotovosti a nevie sa s lekármi dohovoriť, samozrejme som ich tiež neodmietla.

Zdieľať

Počuli ste už o tom? A vraj to tak má byť. Aby matka príliš nerozmýšľala nad tým, čo má robiť, ale konala inštinktívne. (To len na úvod… aby sme sa správne naladili ;))

Prechádzam archívom článkov na blogu, spomínam si na tie, ktoré ma pobavili, inšpirovali alebo nejakým spôsobom podráždili… Som si istá, že to všetko sú emócie, ktoré patria k dobrému blogu.
Spomínam si aj na článok, ktorý som písala pred viac než tromi rokmi ako čerstvá mamička. Čítam ho a rozmýšľam, koľko mám ešte času, kým sa preberie dieťa č. 2. Má pár týždňov a ja som opäť niekde tam, kde som bola pred tými tromi rokmi. Vlastne nie. Som trochu inde.

Zdieľať

Nie, nehovorím o jednom chlapcovi v jednej osobe. Skôr o bratoch „protipóloch“. Vyzerajú naozaj podobne. Dokonca celé roky nosili oblečenie po dvojičkách, a bolo im obom dobré. No nie sú dvojičky a ich rozmanité osobnosti to zreteľne podčiarkujú. Môj starší syn Marek sa dá nazvať obdivovaným. Je neuveriteľne slovne zdatný. Dokáže hodiny rozprávať o veciach,Čítať ďalej

Zdieľať

Napriek tomu, že som nevyrástla na dedine, pristrihnuté krídla mi majú čo povedať. Vždy, keď sa diala nejaká výchovná činnosť v našej rodine, niekomu z nás sa pristrihovali krídelká. Ako tým sliepočkám vo dvore, keď nechcete, aby ušli za ohradu. Viem, že toto prirovnanie nie je úplne presné, pretože keď sliepočke pristrihnete krídla, nerobí saČítať ďalej

Zdieľať

Keď som končila vysokú školu, téma mojej diplomovej práce sa týkala autorít v životoch detí. Rozmýšľala som nad tým, prečo nás rodičia vychovali tak, ako nás vychovali. Vyberali pre nás školy, o ktorých predpokladali, že budeme na ne prijatí, a že po ich absolvovaní si budeme schopní nájsť dobré zamestnanie (hoci všetci sme mali veľmiČítať ďalej

Zdieľať