Chcem vidieť všetky krajiny na svete. Pravdepodobne sa to podarí, až keď sa na zem budem pozerať z perspektívy večných nebies, ale uvidíme, čo to dá. Zatiaľ tých krajín bolo 20, appka hovorí, že mi ostáva ešte 92% sveta. Celkom dosť. Dosiaľ som cestovala sama (ak si môj zahraničný kamoš, môžeš sa spoľahnúť, že ťa prídem navštíviť) alebo roadtripovala s kamarátmi a o niekoľkých týchto cestách by som chcela napísať. Počnúc tou najnovšou, z leta 2017, kedy sa ôsmi priatelia a jedno veľké modré auto vybrali preskúmať Rumunsko a Bulharsko a ukázalo sa, že trošku aj Srbsko.

Zdieľať

Vyrástla som v relatívne veľkej rodine. Mala som troch bratov, no iba jednu sestru. A aj s tou sme boli odjakživa akýmisi protipólmi. Ona trávila čas s našimi dvomi sesternicami, ja s bratom a dvomi bratrancami. Ona bola maličká, ja veľká. Ona v pokoji presedela niekoľko hodín, ja som sa nezastavila asi ani v noci. Keď robila koláčiky, každému jednému venovala náležitú pozornosť a urobila z každého umelecké dielo. Ja som zase všetko rýchlo nacápala, no stihla dvakrát toľko.

Zdieľať

Počet mojich priateľov na sociálnych sieťach, pre mňa nikdy nebol podstatný. Nie všetky sú totiž hlboké osobné priateľstvá. Tie skutočné sú pre mňa však veľmi dôležité. Tie blízke osoby majú svoje špeciálne miesta v mojom srdci. O to viac ma bolí, keď sa cítim odsunutá, nepotrebná či zradená. Posledné týždne môjho života sú presne o týchto pocitoch. NikohoČítať ďalej

Zdieľať

po dvoch šialených mesiacoch, kedy som sa premiestňovala z miesta na miesto a organizovala rôzne akcie mi prídu posledné dni také……nudné a predsa… väčšina mojich/našich dní sú IBA TAKÉ OBYČAJNÉ napríklad moje posledné dva dni boli vyplnené administratívou a prácou na počítači čítaním kníh a štúdiom materiálov stretnutiami s ľuďmi na káve plánovaním a prípravouČítať ďalej

Zdieľať

Často veci dramatizujem. Nie, že by som to mala rada, ale jednoducho sa mi veci za horúca zdajú oveľa horšie. Po pár minútach, hodinách, dňoch (záleží na probléme) je to oveľa lepšie. A tiež som si nedávno uvedomila, že sa z môjho života akosi vytratil optimizmus. Na očiach mám permanentne nasadené čierne okuliare. Všimla som si, žeČítať ďalej

Zdieľať

Nedávno som na jednej kázni počula niečo, čo vo mne neustále rezonuje: Ľudia sú darmi pre ľudí. TY si darom od Boha pre druhých ľudí! Neustále si to pripomínam a neustále ma to povzbudzuje. Krásne je na tom to, že v tomto jednoduchom výroku vidieť Božiu slávu neuveriteľným spôsobom. Stvoril ma predivne a dokonale a presne takú, ako chcel.Čítať ďalej

Zdieľať