Keď som ho počula prvýkrát, nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Týmito slovami víta môj 2-ročný syn svojho tatina, keď sa po práci vracia domov.
Ty si sa vrátil?
Najprv sme sa dobre zasmiali, ale teraz používam túto vetu dokonca aj ja, keď sa manžel vráti domov, či už z práce alebo zo služobnej cesty.
Očakávam, že sa bude starať o svoju rodinu, a že sa vždy vráti späť k nám. Ako inak by to malo byť? Ale otázka malého Jonathána mi úplne vyrazila dych.

Zdieľať

Nevieš o tom, ale nedávno som si všimla, ako si kráčal po slnkom zaliatom dvore. Tvoje kroky boli rozvážne a pomalšie ako inokedy. Až teraz som si všimla, ako ťa ťarcha rokov, ktoré si prežil, zhrbila. Nič však nemení fakt, že si môj otec.

Všimla som si, ako si svojimi obrovskými rukami chlapsky vzal svojho vnuka na kolená, privinul si si ho k svojej hrudi a prejavil si mu lásku. Asi tak ako otec prejavuje synovi. Neviem, pretože si nikdy syna nemal.

Avšak dostal si za úlohu viesť tri nádherné dievčatá, ktoré sú dnes ženami, matkami.

Zdieľať

Keď sa snažím spomenúť si na prvú spomienku v mojom živote, vybaví sa mi ako ma ocko kúpe v detskej vaničke. Neviem, či je to pravda alebo si to len tak predstavujem. Každopádne mám veľa pekných spomienok s ockom z môjho detstva. Keď som bola malá a maminka odcestovala na pár týždňov do kúpeľov, naučil sa česať miČítať ďalej

Zdieľať