Johannesburg, námestie Nelsona Mandely, ja a môj manžel.

“Pozri sa na tých černochov, na ich vlasy, neuveriteľné čo dokážu vytvoriť na hlave, najradšej by som si ich odfotila”.
“Tak si ich odfoť.”
“Už som to skúšala, ale na fotke to vôbec tak nevyzerá.”
“Musíš ísť úplne zblízka aby to vyšlo.”
“Nemôžem ich fotiť zblízka.”
“Prečo?”

Zdieľať

Jediné slovíčko… odvaha! Pred pár týždňami som sa zastavila začala premýšľať nad uplynulým rokom, čo priniesol, čo vzal, v čom bol iný, jedinečný. Stratila som svoju milovanú starkú, komunitné bývanie s mojimi milými priateľkami, živý a rôznorodý tímik v práci, skupinky a stretávania s mojimi vzácnymi dievčatami a ženičkami, spoločenstvo, do ktorého som chodievala načerpaťČítať ďalej

Zdieľať

tála som  pri automate. Rozzúrená. Viac ako naštvaná. Viac ako rozčúlená. Viac ako nahnevaná. Rozzúrená. Ženy niekedy reagujú na neprávosť, ktorú zakúšajú neprimerane. A ako kompas ukazujúci  na sever, toto rozzúrenie ukazovalo niekde. Niekde, kde som to nechcela skúmať. Chcela som Diet Kolu. Takže som urobila to, čo sa požadovalo. Riadila som sa pravidlami. Vložila somČítať ďalej

Zdieľať

  „Sústreď sa! Rýchlo sa potrebuješ obliecť, nalíčiť, učesať, navoňať a utekať. Vôbec neprichádza do úvahy, aby si  ten sobáš zmeškala!“ Stále mám pocit, že čas hrá proti mne a plynie oveľa rýchlejšie ako inokedy práve vtedy, keď sa deje niečo mimoriadne dôležité a ja sa niekam ponáhľam. :-D Už som stála pri dverách a snažila som sa obuťČítať ďalej

Zdieľať