Mám to šťastie, že pracujem s pár ľuďmi, ktorí vnímajú môj svojský prístup k vzdelávaniu, moju potrebu byť v učení globálnejšou, učiť zážitkom, nebyť faktografom. Jedným takým človekom je aj lektorka Kim (tak neskromne – je to viac kamarátka ako lektorka, ako keď dostanete dar za to dobré, čo ste niekedy v živote urobili)

Zdieľať

Keď sa narodili naše baby, zmenil sa môj pohľad aj na to, ako učiť. Nehovorím teraz o tom, že som sa už dokázala pozerať na deti cez oči mamy. Skôr som začala citlivejšie vnímať to, čo učím a ako učím. Nedokážem veci zmeniť systémovo, občas ma to pohltí a nedokážem sa s tým zmieriť. Snažím sa však na veci dívať skôr pozitívne a hľadať cestu. Občas si spomeniem na motto, čo sme si dali na maturitné oznamko: „Hoc sme len malou kvapkou v mori, buďme tou, ktorá sfarbí oceán.“

Zdieľať

Na základnej škole som bola nástenkárka. Vždy keď prišiel marec, téma bola jasná. Na nástenku sme pripínali trblietavé písmenká so špendlíkmi, ktoré sa zarezávali do prstov: M A R E C – M E S I A C  K N I H Y. Neviem, či sa mi to vrylo do pamäti kvôli tým doráňaným prstom, ale vždy, keď príde marec, jeČítať ďalej

Zdieľať

    Vďaka rade jednej múdrej ženy som sa rozhodla, že tento rok každého zo svojich malých kamarátov pozvem na „rande“ do kníhkupectva a nechám ich, nech si vyberú knihu, ktorú by si chceli prečítať. Každý náš výlet do kráľovstva kníh bol originálny a určite ho odporúčam všetkým mamičkám. :-D Avšak moje rande s osemročným šarvancom až takéČítať ďalej

Zdieľať