ebo nie som tou matkou, ktorá je opísaná na blahoprianí od Argusu –  žiadna z nás nie je takou matkou, ak chceme byť úprimné. Ak chceme byť úprimné – a čo iné by malo vôbec zmysel –  spomenieme si na nevydarené večere, rána plné kriku, porozhadzované lego, zabudnuté domáce úlohy a rozmazané slzy za dverami kúpeľne. Nehovoriac o mrazenejČítať ďalej

Zdieľať

Nemám rada prázdne slová. Zbytočné emócie. Poéziu, ktorá nafukuje. Sentimenty a vyznania. Slovné straty a nálezy. To, ako falošne to často znie, keď vo filmoch na podklade gýčových tónov saxofónov vyhráva sladké „Milujem Ťa!“ Nie som nedotknuteľná. Aj ja mám city a často ich viac vyžadujem, ako ich dávam. Je to smutné, nuž ale pravdivé. Prejavuje sa toČítať ďalej

Zdieľať

Boli ste spolu s mojím otcom vybraní. Boli ste vybraní, aby ste v mojom živote zohrali nenahraditeľnú úlohu. Ste pre mňa rovnako dôležití, ale každý inak. Nasledujúce riadky by som chcela venovať tebe, mama. Bola si vybraná, aby ma hlboko v tvojom vnútri vyformoval sám Stvoriteľ. Aby som načúvala tlkotu tvojho srdca, aby som spolu s tebou dýchala. AbyČítať ďalej

Zdieľať