Pred šestnástimi rokmi som povedala ,,áno” svojmu manželovi Milanovi. Bolo to v roku 2000 a my sme mali sladkých dvadsaťjeden rokov. Naši spolužiaci v tom čase riešili diskotéky a žúry, dorastenci a mládežníci rôzne tábory a kresťanské akcie, väčšina riešila intrák, skúšky, rodičov, peniaze, kam do kina… My sme „riešili“ okrem iných vecí aj jeden druhého. Úprimne, nechcelo sa nám čakať,Čítať ďalej

Zdieľať

  KEĎ SOM VYRASTALA, JEDÁLENSKÝ STÔL BOL PRE MŇA POSVÄTNÝM MIESTOM. OBIDVAJA MOJI RODIČIA CEZ TÝŽDEŇ PRACOVALI, AVŠAK PO VÄČŠINE VEČEROV BOLO NA STOLE DOMA UVARENÉ JEDLO. ZDRAVÉ JEDLO, NIČ  PREPYCHOVÉ. NEJAKO AJ NAPRIEK NÁŠMU ČASTO NEKOORDINOVANÉMU A PRÍLIŠ ZANEPRÁZDNENÉMU ROZVRHU, MOJI RODIČIA POVAŽOVALI ZA PRIORITU, ABY SME SI SPOLU SADLI A MALI SPOLOČNE ASPOŇ JEDNOČítať ďalej

Zdieľať

Niekedy sa stane niečo, čo nás úplne ale úplne vykoľají. A niekedy je to tak ťažké, že nám ide doslova o život. Vtedy potrebujeme, aby do našeho života vstúpili hrdinovia. Hrdinovia, ktorí žiadnu slávu nečakajú. To sú práve tí ľudia, ktorí obetujú zo svojho času, pohodlia, dokonca riskujú svoje zdravie a to pre niekoho, kohoČítať ďalej

Zdieľať

Keď sa snažím spomenúť si na prvú spomienku v mojom živote, vybaví sa mi ako ma ocko kúpe v detskej vaničke. Neviem, či je to pravda alebo si to len tak predstavujem. Každopádne mám veľa pekných spomienok s ockom z môjho detstva. Keď som bola malá a maminka odcestovala na pár týždňov do kúpeľov, naučil sa česať miČítať ďalej

Zdieľať

eď som zastavila na ceste vedúcej k drive-in okienku v kaviarni Starbucks, začudovala som sa prečo tam stálo tucet áut. Nepršalo, ale aj napriek tomu to vyzeralo, akoby sa každý rozhodol nakúpiť si z auta. Keďže som k psiemu kaderníkovi odvážala troch psov, v žiadnom prípade som nemohla nechať dvoch divokých Shih-Tzu a jedného bláznivého bišonaČítať ďalej

Zdieľať

Počet mojich priateľov na sociálnych sieťach, pre mňa nikdy nebol podstatný. Nie všetky sú totiž hlboké osobné priateľstvá. Tie skutočné sú pre mňa však veľmi dôležité. Tie blízke osoby majú svoje špeciálne miesta v mojom srdci. O to viac ma bolí, keď sa cítim odsunutá, nepotrebná či zradená. Posledné týždne môjho života sú presne o týchto pocitoch. NikohoČítať ďalej

Zdieľať

Poznáš ten pocit, keď ťa čaká obrovský kus práce, ktorú musíš stihnúť, pretože potom ťa čakajú ďalšie povinnosti. Niekedy sa tá práca nakopí a je super, ak máš vo svojom okolí niekoho kto ti môže pomôcť. Mám veľmi rada, keď s rodinou alebo s priateľmi môžeme spoločne pracovať na rôznych projektoch okolo domu, v byte atď. Všetko ide takČítať ďalej

Zdieľať

po dvoch šialených mesiacoch, kedy som sa premiestňovala z miesta na miesto a organizovala rôzne akcie mi prídu posledné dni také……nudné a predsa… väčšina mojich/našich dní sú IBA TAKÉ OBYČAJNÉ napríklad moje posledné dva dni boli vyplnené administratívou a prácou na počítači čítaním kníh a štúdiom materiálov stretnutiami s ľuďmi na káve plánovaním a prípravouČítať ďalej

Zdieľať

Často veci dramatizujem. Nie, že by som to mala rada, ale jednoducho sa mi veci za horúca zdajú oveľa horšie. Po pár minútach, hodinách, dňoch (záleží na probléme) je to oveľa lepšie. A tiež som si nedávno uvedomila, že sa z môjho života akosi vytratil optimizmus. Na očiach mám permanentne nasadené čierne okuliare. Všimla som si, žeČítať ďalej

Zdieľať

Tento článok je treťou časťou série. Predošlé časti môžete nájsť tu:  Hyperaktivita, asperger a autizmus (druhá časť) Hyperaktivita, asperger a autizmus  Naposledy som písala o tom, aké to je, keď vám povedia, že vaše dieťa spadá do označenia PAS (porucha autistického spektra), aspergerov. Musím povedať, že mi chvíľu trvalo, kým som si toto slovo spojilaČítať ďalej

Zdieľať

Dnes sme na http://www.muzom.sk, pridajte sa k nám tam! Zakaždým, keď si začínám myslieť, že mi to už za volantom ide celkom dobre, príde nejaký chlap s chlapskou poznámkou, a moje šoférske sebavedomie klesne na bod mrazu.  Nedávno som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, a kedže som nechcela ďalšiu ozdobu na lakuČítať ďalej

Zdieľať

Mám dve kamarátky. Sú síce o niekoľko desiatok rokov staršie a o niečo dlhšie im trvá, kým prejdú po kuchyni, ale to mi nevadí. Pamätám si na ne odjakživa. Vždy, keď sme sa stretli, vedeli ma povzbudiť milým slovom, alebo aj prísne napomenúť. Minule, keď som ich bola navštíviť, ma poprosili, či by som nemohla skočiť do obchodu.Čítať ďalej

Zdieľať

Bol koniec augusta a my sme v práci robili poriadok v kabinete a triedili knihy. Práve som stála na stole a do novej knižnice úhľadne vkladala knihy a slovníky. Snažila som sa, aby boli uložené podľa rovnakej veľkosti, kategórie, edície. Robila som to tak, ako by som to robila doma. Zodpovedne. Z myšlienok ma vytrhla kolegyňa: „Katuška, to nemusí byť dokonalé! NiktoČítať ďalej

Zdieľať

Blížiaci sa deň svätého Valentína v nás môže vyvolať mnoho emócií: túžbu, vzrušenie, bolesť, zmätok, smútok, nádej – alebo rôzne kombinácie týchto emócií. Pre niektorých z nás je tento sviatok príležitosťou na preukázanie náklonnosti voči blízkej osobe, pre iných je pripomienkou toho, že niekto taký v ich živote chýba. Napriek všetkému, čo sa nám voČítať ďalej

Zdieľať

  Ráno v aute sa ma moje dieťa pýta, čo dostane na Valentína. Deti prišli na to, že je to ďalší sviatok, z ktorého by mohli niečo vyťažiť. Učia sa totižto veľmi rýchlo. Trochu som bola šoknutá, ale bola som na túto otázku pripravená. A tak som pohotovo priateľským tónom odpovedala. „Myslím, že Valentín je pre tých, čoČítať ďalej

Zdieľať