O autorovi Hosť Darling

„Ospravedlňte ma, potrebujem ísť na toaletu,“ vstala som od stola a odišla som. Zatvorila som dvere, pustila vodu a schúlila som sa do klbka ako dieťa. Po lícach mi začali potichu stekať slzy. Na tvári som pocítila chlad luxusných dlaždíc. Ozval sa môj prázdny žalúdok, nie však od hladu, ale kvôli silnej túžbe po naplnení novým životom.Čítať ďalej

Zdieľať

Ako prozaička a inštruktorka, je mojou prácou zdôrazniť váhu a dôležitosť aj jediného slova. Učím iných, že slová majú dôsledky. Keď sú raz vyslovené, nedajú sa vziať späť, nie naozaj. Či sú alebo nie sú slová odvolané alebo ospravedlnené, ozvena počiatočného pocitu je navždy zakorenená v pamäti. Význam slov- a ich následky- sú niečo, čo by sme si maliČítať ďalej

Zdieľať

  KEĎ SOM VYRASTALA, JEDÁLENSKÝ STÔL BOL PRE MŇA POSVÄTNÝM MIESTOM. OBIDVAJA MOJI RODIČIA CEZ TÝŽDEŇ PRACOVALI, AVŠAK PO VÄČŠINE VEČEROV BOLO NA STOLE DOMA UVARENÉ JEDLO. ZDRAVÉ JEDLO, NIČ  PREPYCHOVÉ. NEJAKO AJ NAPRIEK NÁŠMU ČASTO NEKOORDINOVANÉMU A PRÍLIŠ ZANEPRÁZDNENÉMU ROZVRHU, MOJI RODIČIA POVAŽOVALI ZA PRIORITU, ABY SME SI SPOLU SADLI A MALI SPOLOČNE ASPOŇ JEDNOČítať ďalej

Zdieľať

JEDNOU Z NAJŤAŽŠÍCH VECÍ, KTORÚ SOM MUSELA UROBIŤ, BOLO  NAUČIŤ SA MAŤ RADA SVOJE TELO. Som vysoká 1,65 metra a v priemere vážim 70 kg. Napriek tomu, že sa moja veľkosť mení, typ mojej postavy je stále rovnaký. Vždy som mala veľký hrudník a boky širšie ako pás. Ako malé dievča som veľmi často bola sklamaná z toho, že mneČítať ďalej

Zdieľať

Bola som tretiačkou na katolíckej škole a zúfalo som bola zaľúbená do chlapca, ktorému som sa nepáčila. Do chlapca, ktorý si robil srandu z mojich školských topánok a môjho priezviska, a na ktorého som stále chcela urobiť väčší dojem, ako na čokoľvek iné. V ten osobitý deň, keď som sa na neho cez celú miestnosť zaľúbene pozerala, prišiel jeden z farských kňazov, aby nám povedal o nesebeckosti a jej dôležitosti.

Zdieľať

  „DÚFAM, ŽE ŽIJEŠ ŽIVOT NA KTORÝ SI HRDÝ. AK NIE, DÚFAM, ŽE NÁJDEŠ SILU ZAČAŤ ODZNOVA.“  – F. SCOTT FITZGERALD Som hrdá na to, ako som doteraz žila? Robím veci, ktoré sú pre mňa dôležité? Ako prežijem druhú polovicu môjho života? To sú otázky, ktoré sa pýtaš samej seba, keď dosiahneš štyridsiatku. Keď siČítať ďalej

Zdieľať

  Zdržanlivosť: správanie, spôsoby alebo výzor, ktorého cieľom je vyvarovať sa nevhodnosti alebo neadekvátnosti. Pri čítaní tejto definície by si človek myslel, že zdržanlivosť je dobrá. Napokon, kto by chcel byť nevhodný či neslušný? Spomínam si na prvý moment, kedy som počula slovo „zdržanlivosť“. Znechutene som sa uškrnula. Žila a pracovala som v Hollywoode ako televízna herečka.Čítať ďalej

Zdieľať

Zdá sa, že jedným z našich najväčších spoločných ženských strachov je starnutie. Veď, buďme úprimné: Kedy naposledy sa niekto z tvojich známych tešil na dovŕšenie tridsiatky? Mám iba 24 a už som nespočetne krát počula, že by som mala používať krém proti vráskam, usilovne cvičiť, atď., aby som si udržala mladistvý vzhľad najdlhšie ako sa len dá.Čítať ďalej

Zdieľať

Nachádzame veľa inšpirácie, keď sa učíme o ženách, ktoré zanechávajú na svete stopu veľmi účinným spôsobom. Od podnikateliek a zakladateliek neziskoviek, cez umelkyne, spisovateľky, po  hudobníčky. Ženy si dláždia cestu v toľkých rôznych odvetviach,  počas nasledovania svojich vášní a vytváraní kreatívnych spôsobov ako spraviť svet lepším. Čítajte ďalej, aby ste sa dozvedeli o niektorých ženách, ktoré nás v poslednej dobe inšpirujúČítať ďalej

Zdieľať

ri najzničujúcejšie lži o ženskom tele, ktorým veria ženy a pravda, ktorá ti, dúfam, pomôže vidieť veci jasnejšie: Môj život bude lepší, keď schudnem   Tak veľa času márnime premýšľaním o tom, že musíme schudnúť, aby sme mali lepší život. Veríme, že na to, aby sme muža zaujali musíme mať istú konfekčnú veľkosť, kúpiť si nové šatyČítať ďalej

Zdieľať

  JEDNO STAROVEKÉ PRÍSLOVIE HOVORÍ: „Dobre sú mienené údery milujúceho a hojné sú bozky toho, kto nenávidí.“ Vďaka myšlienkam ako je táto verím, že staroveký národ bol múdrejší, ako som si myslel. Pre nich to, aby sa zamysleli nad životom a skúmali jeho zákutia, aby našli kúsky pravdy, neznamenalo uniknúť pred utrpením ľudského života. AjČítať ďalej

Zdieľať

Blížiaci sa deň svätého Valentína v nás môže vyvolať mnoho emócií: túžbu, vzrušenie, bolesť, zmätok, smútok, nádej – alebo rôzne kombinácie týchto emócií. Pre niektorých z nás je tento sviatok príležitosťou na preukázanie náklonnosti voči blízkej osobe, pre iných je pripomienkou toho, že niekto taký v ich živote chýba. Napriek všetkému, čo sa nám voČítať ďalej

Zdieľať

Písal sa koniec 19. storočia a jeden muž stredného veku mal denno-denný zvyk, ktorý otravoval všetkých jeho susedov. Raz za deň mal vo zvyku prechádzať sa po miestnom móle, na ktorého konci vždy strávil hodinu pri svojom rybárskom prútiku. Ako sám hovorieval, bez tohto rituálu by deň nebol dňom. To, čo však bolo pre susedov mätúce,Čítať ďalej

Zdieľať

Čo niekoho robí krásnym? Prečo sme naprogramovaní tak, že hodnotíme krásu na škále porovnávania namiesto toho, aby sme ju jednoducho prijali ako krásu? Prečo nás uspokojuje vedomie toho, že v nej vynikáme? Prečo robíme všetko možné, aby sme boli krajší ako ostatní – alebo, aby sme sa prispôsobili kultúrnym ideálom – namiesto toho, aby sme prijaliČítať ďalej

Zdieľať

Väčšinu svojho života som sa vyrovnávala s negatívnym monológom k sebe samej a smútkom, čo mi neurobilo dobre. Zaneprázdnenosť, úzkosť a pocity sebapohŕdania ma spravili nestabilnou počas mojej mladosti. Zaujímavé však je, že samotná vec, ktorá ma viedla k panickej existencii – moja vôľa – správne presmerovaná, sa stala odrazovým mostíkom k môjmu uzdraveniu.

Zdieľať

Keď som bola malá, v našej rodine bolo veľa lásky, ale málo všetkého ostatného. Obaja rodičia mali vedľajšiu prácu (popri ich hlavnom zamestnaní) a od malička až po strednú školu sme bývali v tom istom prenajatom dome s popraskanými stenami a plesnivými kúpeľňami. Voľnú izbu sme prenajímali príbuzným alebo priateľom. Pamätám si, ako som sa raz ešte veľmi malá opýtala:Čítať ďalej

Zdieľať

Nedávno som bola na večeri, ktorej hostiteľom bol ten najkreatívnejší kuchár, akého som kedy stretla. Pripravil nám menu plné sezónnych pochúťok a do dokonalosti to dotiahol veľkým množstvom vína. Pri stole nás sedelo skoro dvadsať. Užívali sme si prítomnosť jeden druhého a rozprávali sme sa o zážitkoch z uplynulého týždňa. Naklonila som sa k dievčaťu, ktoré sedelo vedľa mňa a podelila som sa s ňou o svoje nadšenie zo skvelého jedla. Aj ona sa ku mne naklonila a úsečne odvetila: „To jedlo je celkom fajn, ale ja nemám veľmi rada ružičkový kel.“

Zdieľať