Keď bolo nedávno 70-te výročie oslobodenia Oswienčimu, fotografi z agentúry Reuters urobili portréty najstarších preživších. Okolo 1,5 milióna ľudí, väčšinou Židov, bolo zabitých v nacistickom tábore, ktorý sa stal symbolom hrôzy holokaustu a 2. svetovej vojny v spustošenej Európe. Vojská Sovietskej červenej armády oslobodili tábor 27. januára 1945 a okolo 200.000 väzňov z tábora boloČítať ďalej
Prečo je hľadanie „Toho Pravého“ také ťažké? Je to preto, že Boh má pôžitok z toho, keď nám dáva nemožné úlohy? Alebo preto, že „Ten Pravý“ je len zázračnou rozprávkovou bytosťou? Ako jednorožec. Krásny, zodvihne ťa k nebesiam, no hlavne, nie je skutočný? Áno, vydáš sa len za jedného človeka. Pokiaľ sa, samozrejme, nedáš na štýlČítať ďalej
Neviem ako a nepoznám načasovanie, ale stavím sa, že všetka táto ťarcha – rozvod, strach a snaha udržať moju malú rodinu pokope, sa raz premenia na dobré. Nejako. Niektoré kúsky sa dajú dokopy najmenej očakávaným spôsobom. Niektoré časti môjho života budú možno vyzerať úplne inak, než ako som plánovala. Ale viem, že to bude dobré.Čítať ďalej
Rozprávala som sa s nezadanými dievčatami a so smiechom v slzách sme prišli na to, že sú obdobia v roku, ktoré sú pre nás ťažšie. Ktoré nás vyvedú z rovnováhy. Ktoré spôsobujú, že sa cítime tak trošku (či veľmi?) nechcené, zabudnuté, a hlavne osamelé. Aj sviatky sú niekedy také, napríklad nedávne Vianoce či blížiaci saČítať ďalej
Mám veľmi rada ovce. Vyrastala som na západnom pobreží Škótska, obkolesená ovcami, poľami a poľami bielej vlny a neutíchajúceho kriku, keď veci nešli tak ako mali. Prvých päť rokov života som strávila tým, že som sa pokúšala dostať tak blízko nich, aby som jednu z nich objala. Ale ony nemajú radi objímanie. Aj keď som sa tichučko plazilaČítať ďalej
Ako som tak dnes sedela v aute, čakajúc na vypísanie jedného receptu, začala som upravovať fotku na instagrame. Bola to selfie, ale nie tá kačičkovská s našpúlenými perami. (Len aby bolo všetkým jasné). Vlastne išlo o takú polovičnú selfie, viac malo byť vidieť sveter, ktorý som mala na sebe. Upravovala som, orezávala, skúšala rôzne filtre,Čítať ďalej
Tvoju milú bacuľatú tváričku s ružovými líčkami vystriedala vážna tvár „skorodospeláčky“. Krátke neposlušné vlasy narástli a nosíš ich voľne rozpustené. Vyrástla si tak, že si už ani nemôžeš požičiavať moje topánky, lebo by ti boli o dve čísla menšie. Ešte donedávna si hľadala v mojom šatníku „skrytý poklad“ a rada si si niečo pekné požičala. Teraz užČítať ďalej
Niektoré články len prebehnem očami. Pri iných si poviem, že neskôr sa na to pozriem. Väčšinou sa k nim už nevrátim. Niektoré články čítam viackrát a nechám dušu, nech ich spracuje. Ako tento.~Darina ôj otec mal porážku. Tri týždne na to som priletela z mesta Kodiak, aby som s ním strávila čas. Iba my dvaja. Vtedy bol už umiestnený v rehabilitačnomČítať ďalej
edela som v lavici a pomaly vkladala knihy do tašky. Vyučovanie sa skončilo a všetci druháci už vybehli z triedy. Mne sa akosi nechcelo. Nemala som náladu behať a jašiť sa s ostatnými. Nevedela som to ako osemročné dieťa celkom definovať, ale mala som v poslednej dobe pocit beznádeje a takého zvláštneho …. strachu. NerozumelaČítať ďalej
tála som pri automate. Rozzúrená. Viac ako naštvaná. Viac ako rozčúlená. Viac ako nahnevaná. Rozzúrená. Ženy niekedy reagujú na neprávosť, ktorú zakúšajú neprimerane. A ako kompas ukazujúci na sever, toto rozzúrenie ukazovalo niekde. Niekde, kde som to nechcela skúmať. Chcela som Diet Kolu. Takže som urobila to, čo sa požadovalo. Riadila som sa pravidlami. Vložila somČítať ďalej
ám 22 rokov a som typ, ktorý má rád spontánnosť. Som na výške v meste, z ktorého pochádzam. Skamarátil som sa tu s ľuďmi z rôznych skupín, čo sa mi veľmi páči. Som obklopený rovesníkmi, ktorí sa stávajú mužmi a ženami počas toho, ako si budujú svoje kariéry už tu na škole, a od prvej priateľky, ktorú som mal asi v deviatom ročníku naČítať ďalej
osledné tri týždne boli tie najťažšie, aké som kedy zažil. Tieto tri týždne boli plné choroby: kamarát trpel v dôsledku hriechu; služba, ktorej som súčasťou, sa zvíjala v zmätku a bolesti; musel som zrušiť účasť na oslave 60-tych narodenín svojich rodičov; a naša rodina zažívala emocionálnu horskú dráhu, keď sme zistili, že sme tehotní, ale vzápätí nám povedali, žeČítať ďalej
nes zúri zvláštna vojna. Najnádhernejší moment môjho života sa delí o titul s tým najhorším momentom môjho života a moje srdce zúrivo búši medzi týmito dvoma extrémami. Moje dievčatko Luca Gold „Goldie“ Giffordová prišla na tento svet včera o 11:00 a o 40 minút neskôr bola z môjho sveta vzatá. Odišla z môjho náručia. A pre matku väčšia bolesť neexistuje. Jednu minútu som v úžaseČítať ďalej
ebo nie som tou matkou, ktorá je opísaná na blahoprianí od Argusu – žiadna z nás nie je takou matkou, ak chceme byť úprimné. Ak chceme byť úprimné – a čo iné by malo vôbec zmysel – spomenieme si na nevydarené večere, rána plné kriku, porozhadzované lego, zabudnuté domáce úlohy a rozmazané slzy za dverami kúpeľne. Nehovoriac o mrazenejČítať ďalej
aša stará detská kolíska je rozložená na kusy v garáži. Čoskoro ju odnesieme do zberu (lebo má staré bočnice, ktoré sú už zakázané, takže ju nemôžeme ani nikomu predať alebo darovať). Niektoré drevené časti sú ohryzené zúbkami našich malých detí, kde-tu sú kusy lepidla a značka Sharpie, skrutky sú uvoľnené. Po takmer ôsmich rokochČítať ďalej
ill Gates je zase znova najbohatším človekom tejto planéty. A svoje bohatstvo využíva na boj proti malárii, poprednej príčiny smrti v niekoľkých z najchudobnejších krajín. A celkom v tom napreduje. Avšak dosiahol by toho ešte viac, ak by ochoreli tí správni ľudia… Časopis WIRED sa nedávno spýtal Gatesa: „Ako sa vám darí nadchýnať médiá na tému záchrany života tak veľmi,Čítať ďalej
amičky, všimli ste si tú fotku? To je môj život. Tento nádherný neporiadok tvorí 90% času môjho života. Napriek mojej najlepšej snahe je bláznivý, chaotický a absolútne nezorganizovaný. Mám ťa rada. Myslím si, že si milá a rada s tebou trávim čas. Ale dovoľ mi povedať ti to na rovinu. Ak musím upratovať tri hodiny predtým, akoČítať ďalej
Minulý rok som sa po prvýkrát vo svojom živote začala pozerať na pôst inak. S priateľkou sme čítali knihu Jen Hatmakerovej Seven (Sedem). Kniha rozpráva príbeh o tom, ako Hatmakerovci provokatívne pristúpili k nadbytku vo svojom živote. Počas siedmich mesiacov, si vybrali sedem oblastí, ktoré zúžili do siedmych vecí v danej kategórii. Oblasti zahŕňali oblečenie, nakupovanie, média, stres, jedlo, odpad a vlastníctvo. Nie som si istá, či je táto kniha pre každého. Ja som ju ocenila, avšak pristihla som sa pri tom ako premýšľam o tom, že čitateľ musí byť pripravený pozrieť sa na seba úprimne, inak ju odmietne. Myslím, že autorka má veľký zmysel pre humor a jej experiment je zaujímavý – hoci nie natoľko, aby som mu obetovala rok svojho života. Namiesto toho sme s priateľkou každej oblasti venovali počas pôstu jeden týždeň.
Priprav sa. Tento článok je šokujúci a nebudeš sa pri ňom cítiť veľmi pohodlne. Keď som ho čítala po prvý krát, krútila som hlavou nad “tými” deťmi. A potom….v jeden večer sa to začalo týkať aj mňa. V jeden večer som zistila, že autorka mala v bode č. 1 úplnú pravdu: Google je novým sexuálnym vyučovacím prostriedkom. V mojej domácnosti,Čítať ďalej
V mojej domácnosti sledujeme sociálne médiá (facebook, twitter, Instagram) všetci spolu ako rodina. Aj tento konkrétny článok je jeden z tých, ktorý sme čítali (a smiali sa na ňom) ako rodina spolu pri večeri. Napriek tomu, že nesúhlasím úplne so všetkým, čo pani Hallová zahrnula do listu, upútal moju pozornosť a prinútil ma k zamysleniu….tebaČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať