O autorovi Hosť

V kultúre, ktorá silno presadzuje spoločenské ideály a identity, môže naša rodina rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť vývoj našich snov a hodnôt.

Napriek tomu, pre niekoho rodina predstavuje citlivú tému kvôli znepokojujúcej minulosti. Nezhody nevyhnutne vytvárajú tak krátkodobý ako aj dlhodobý konflikt, keďže v hre je rad osobnostných rozdielov. Rany z nášho detstva ovplyvňujú naše rozhodovanie a aj to, ako vnímame samých seba.

Zdieľať

Poznáte túto situáciu. Boli ste spolu už na piatom rande, dobre ste sa bavili, ale aj tak z toho nemáte dobrý pocit. Napriek tomu, že on je všetkým, čo by si žena mohla priať a vaša mama, priateľky a kolegyne si myslia, že je pre vás „perfektný”, vy nesúhlasíte a rozmýšľate ako z toho von. A čo najrýchlejšie. Alebo aspoň skôr, než to bude vážne.

Zdieľať

Toto leto si prišli na svoje všetky dámy – milovníčky literatúry.

Od začiatku roka 2017 znova narástol záujem o spisovateľky, ktoré žili v izolácii: o Emily Dickinsonovej natočili nedávno v Hollywoode životopisný film; sestry Brontëové boli spomenuté vo filme Masterpiece Theatre; a televízia PBS odvysielala dokumentárny film o živote a viere Flannery O’Connorovej.

Aj keď sú tieto ženy — a ďalšie im podobné — na obrazovke fascinujúce, na stránkach kníh sú neprekonateľné. Pozrite sa na osem autoriek a ich diela, ktoré by ste mali pridať na svoj zoznam kníh, ktoré chcete toto leto prečítať:

Zdieľať

Trojdňové víkendy by sa mi naozaj páčili. Stihla by som hádam všetko, čo chcem. Tento víkend som mala na pláne záhradu a trošku tvorenia z dreva. Toto kolísavé počasie veľmi prialo burine všetkého druhu, a koľko máme tých púpav… No ale nie o tom. Tvorba z dreva. Nedokážem to, žiaľ alebo hádam aj chvalabohu, sama a tak mi pomáhal môj trpezlivý manžel. Čokoľvek vymyslím, on mi pomáha. Častokrát to dopadne aj tak, že to robí sám, ale tentokrát som naozaj potrebovala len jeho asistenciu.

Zdieľať

Je to zvláštne, ale do dnešného dňa si vybavujem niektoré zážitky z veľmi ranného detstva. Sú to iba také záblesky v hmle ako z nejakého sna. Tak napríklad sa pamätám, ako ma prišiel navštíviť Mikuláš.

Zdieľať

Keď sa narodili naše baby, zmenil sa môj pohľad aj na to, ako učiť. Nehovorím teraz o tom, že som sa už dokázala pozerať na deti cez oči mamy. Skôr som začala citlivejšie vnímať to, čo učím a ako učím. Nedokážem veci zmeniť systémovo, občas ma to pohltí a nedokážem sa s tým zmieriť. Snažím sa však na veci dívať skôr pozitívne a hľadať cestu. Občas si spomeniem na motto, čo sme si dali na maturitné oznamko: „Hoc sme len malou kvapkou v mori, buďme tou, ktorá sfarbí oceán.“

Zdieľať

Keď boli moje deti malé, veľmi zle jedli. To asi poznajú mnohé maminy. Lenže to moje „čudo“ vydržalo byť celý deň na takom malom množstve jedla, z čoho by iní už dávno zomreli, a pritom bolo zdravé a veselé. Takže bojovým úkolom číslo jedna bolo zabezpečiť, aby sa v tých pár gramoch dostali do bruška všetky tie proteíny, vitamíny, vláknina a iné, kým sa tam dostanú rôzne “čokokrémy” a cukríky

Zdieľať

V rámci svojho zamestnania mám na starosti jednu kórejskú rodinu, ktorá žije na Slovensku. Pomáham im vybavovať rôzne úradné záležitosti, hlavne povolenie na pobyt, komunikujem so školami, kam chodia ich deti, riešime clo na pošte a všeličo iné. Venujem sa predovšetkým im štyrom, ale keď ma zavolali, že ich priateľka je s rizikovým tehotenstvom na pohotovosti a nevie sa s lekármi dohovoriť, samozrejme som ich tiež neodmietla.

Zdieľať

Pamätám sa, že ako malá som ten zápach nenávidela. Bolo ním cítiť celé mesto. Neodtrhla som si z neho ani list, lebo som cesnak nikdy rada nemala. Ale človek sa časom mení a jeho chute s ním. Má aj dosť rozumu, aby využil, čo mu príroda ponúka. Návrat k tradičným plodinám, bylinkám a receptom ma momentálne veľmi baví.

Zdieľať

Pred pár týždňami som prestala dojčiť. A moje pekné plné prsia zrazu ovisli. Počas tehotenstva narástli, počas obdobia dojčenia boli síce striedavo plné a prázdne mlieka, ale takto ucapené neboli nikdy. Kristína Farkašová ich vo svojej knihe Som mama prirovnáva k „rozrolovaným ponožkám“. No žiaľ, presne to mi teraz moje prsia pripomínajú. Internet je plný krásnych, plasticky plných pŕs, čo stoja samé aj bez podprsenky. Keď mám byť úprimná, na sebavedomí mi takéto fotky nepridali. Prsia boli kedysi jednou z vecí, ktoré sa mi na mojom tele páčili. Nikdy neboli extra veľké, ale boli pevné a vypĺňali moju podprsenku aj bez vypchávok. Teraz sa cítim neatraktívna. Veľmi.

Zdieľať

Sedím na nemocničnom lôžku, kde leží moja svokra. Pozrie sa na mňa láskyplným pohľadom a natiahne ku mne ruku. Chytím ju a počas celej návštevy ju hladkám. Je ako moja druhá mama. Slovo svokra sa u nás vôbec nepoužíva, je to proste babička. Prežíva ťažké obdobie choroby a mne pichne pri srdci vždy, keď si na ňu spomeniem. Stále sa nám ospravedlňuje, že nám „toto“ urobila. A ja ju úprimne uisťujem, že jej rada akokoľvek poslúžim. Pritom myslím na naše spoločné začiatky.

Zdieľať

Nepamätám sa, žeby som niekedy v živote zažila tradičné fašiangy – so zabíjačkou, šiškami a takými tými tradičnými maskami. Z našej obľúbenej knihy Slovenský detský rok sme si prečítali bárs čo a aj ja som sa niečomu novému priučila. Vedeli ste, že chlapci pri tancovačke vyhadzovali dievčatá do výšky s veľmi konkrétneho dôvodu – aby ľan a konope gazdinám vysoké vyrástli (aby sa to ľahšie spriadalo).

Zdieľať
,

Je také obdobie, aké je. Všetky tri sa pohybujeme v prostredí plnom bacilov a mňa už nebaví neustále len dokupovať veci z lekárne. Nepomáhajú. Prečítala som si veľa kadejakých rád a postupov, niektoré som odmietla vôbec dočítať, iné som nemala odvahu skúsiť a pár z nich mi prišlo úplne mimo moju schopnosť uveriť im. Našla som aj ale aj také, ktorých kombinácia mi prišla vyslovene chutná. Ak teda nezaberú, tak aspoň budú chutiť.

Zdieľať

ilá mama,   áno, ty! Ty, ktorá v živote dieťaťa zaujímaš túto dôležitú, krásnu a nenahraditeľnú rolu (a to bez ohľadu na pokrvnú príbuznosť). To dieťa, o ktoré sa staráš, ktoré si priviedla na svet, ktoré si kŕmila, vstávala k nemu v noci, riešila brušné koliky, učila ho chodiť, rozprávať a zbavovať sa plienok. Ten malý roztomilý tvor, ktorý bol naČítať ďalej

Zdieľať

Óda na moje popôrodné telo redtým, ako som otehotnela, mi ktosi povedal: „Nemaj bábätko; bábätká zruinujú tvoje telo.” Prešiel už rok od Anabelinho narodenia. Minulý rok o takomto čase bola mikroskopickou bodkou v mojom vnútri a naše tehotenstvo sme ľuďom ešte iba oznamovali. Odvtedy som pribrala a zhodila 50 libier (22,7 kilogramov). Aj štyri mesiace poČítať ďalej

Zdieľať