Eva Bechná

O autorovi Eva Bechná

Eva Bechna pochádza z Čiech, ale už 30 rokov býva v Žiline. Je mamou dvoch dospelých dcér a svokrou úžasného Španiela. Po rokoch intenzívneho materinstva si znova vychutnáva spoločný čas s najlepším priateľom, svojim manželom Ľubom. Rada pracuje s ľuďmi a zvlášť s deťmi v rámci svojho zamestnania pre Cirkev bratskú a OZ Stopy, ale aj mimo neho.

Ak ste, ako ja, čisto slnečný typ, jeseň je pre vás čas náročný. Ešte tak babie leto, ale ako náhle sa zatiahne, začne pršať, fúkať, lístie padá zo stromu a deň sa kráti, najradšej by som, ako medveď, zaliezla do nejakej nory a vyliezla až v marci. Ľudia, ja by som nemohla žiť v Nórsku! Lenže čo narobím, keď treba aj v novembri chodiť do roboty a starať sa o rodinu a žehliť a prať….

Zdieľať

Jolanka nebola žiadna krásavica. Vekovo trocha za zenitom, váha poriadne nad normál a na očiach tzv. „jogurťáky“, okuliare so silnými dioptriami, ktoré jej deformovali už tak drobné oči. Vlastne vyzerala celkom smiešne, keď sme sa s ňou stretli v jej kráľovstve, pokladničnom ostrovčeku jedného veľkého obchodného domu. Na neposednej brčkavej hrive sedela biela papierová čiapka, akú nosievajú pracovníci v pohostinstve.

Zdieľať

Ja som taký zvláštny prípad, rada varím na dovolenke. Lebo mám na to dosť času (teda ak trávime dovolenku niekde pri mori, či aspoň u babky) a nevydržím dlho niekde vylihovať. Tiež preto, lebo s nami zvyčajne trávi čas aj iná rodina a ja sa rada predvádzam a nakoniec aj preto, lebo nemusím. Moja rodina (čo sa jedla týka) je dosť nenáročná a keď na to príde, tak si dá pokojne na obed pár plátkov melóna a na večeru skočíme na pizzu. Takže varenie pri mori je pre mňa relax, výbuch kreativity a čistá vášeň.

Zdieľať

Od malička rada píšem. Ako ranná teenagerka som dokonca písala romány. Romantická duša ovplyvnená televíznymi seriálmi, nenaplnenými túžbami a tajnými platonickými láskami som sa ponárala do svojej fantázie a tvorila. V papiernictve som si kúpila písanku so širokými riadkami a pustila sa do práce. Štylistika prvých noviel bola na úrovni scenára: jednoduché vety, sem tam priama reč, občas ľahký popis scény a nejaký ten pohyb, aby sa nepovedalo. Nikoho som nenútila, aby to čítal, bolo to iba moje tajomstvo, môj svet, ktorý mi robil radosť.

Zdieľať

Začiatkom júla sme cestovali do Budapešti. Cieľom bolo zaviesť dieťa na letisko, ale aj sa troška poobhliadnuť po maďarskej metropole. Sprevádzala nás aj druhá dcéra a zať, ktorý ešte v Budapešti nebol, tak sme mu ju chceli troška poukazovať. Ale iba tak zľahka, aby sme sa príliš neunavili a stihli doraziť na letisko načas. Lenže ako sa takto rýchlo zvŕtať vo veľkom cudzom meste?

Zdieľať