Prvé výročie a dekódovanie lásky

Nie, dnes neoslavujeme výročie. Dokonca ani polročie. Do toho ďalšieho ostáva ešte 124 dní. Dnešok sa vlastne ničím nepodobá na oddychové a oslavné dni výročí. M a ja sedíme pred našimi počítačmi, odpovedáme na emaily a snažíme sa vyriešiť otázku, prečo nám letecká spoločnosť stiahla peniaze za letenky dvakrát. Boli už aj uvoľnenejšie dni.

Avšak dobré veci si treba pripomínať a sľuby vyrieknuté na blogu, aj inde, treba plniť. Ono to vlastne bolo takto:

M neznáša výročia. Teda, nie že by ich vyslovene neznášal, skôr ich neobľubuje. A absolútne nevidí potrebu si ich zapamätať, tobôž nie oslavovať.

Na opačnom spektre uznávania výročí som ja. Už celé roky pred svadbou som mala naplánované darčeky pre väčšinu svadobných výročí: papierovú svadbu, bavlnenú svadbu, zlatú svadbu i tú diamantovú. Tiež som si predstavovala, že ak to bude čo i len trochu možné, na naše výročie svadby by sme isto mali navštíviť nejaké miesto, mesto, či krajinu, kde sme ešte nikdy predtým neboli.

Tieto dva odlišné svety sa stretli, aj sa zobrali. Našťastie som už počula veľa legiend o podobne odlišných svetoch a ich prvých výročiach, kde žena plakala, či už doma v kuchyni alebo sama v knísajúcom sa člne na Sardínii.

A tak som jednoducho M v predstihu povedala, že oslavovať výročia je podľa mňa pekné, dokonca dôležité. A že by som ich oslavovať chcela. Aj to, ako by to mohlo vyzerať.

Väčšina žien, vrátane mňa, má tendenciu očakávať od muža, že automaticky pochopí jej vnútorné túžby a predstavy aj bez toho, aby mu ich vyjadrila nahlas a konkrétne (v mužskej reči: čítanie myšlienok, pozn. editora – manžela). A potom to pochopiteľne muži nesplnia, naše očakávania krachnú a nastáva tichá domácnosť. Ja už začínam chápať, že je dôležité tieto túžby otvorene vyjadriť a potom ich aj pripomenúť, ak je treba. Približne trikrát, v našom prípade. S rešpektom, láskavo, nie tvrdohlavo, ale otvorene.

Zároveň mám šťastie, že M tento prístup (po počiatočnom šoku) nielen pasívne akceptoval, ale (po určitom množstve pripomínaní) aj prijal za realitu svojho života a chopil sa jej. Nemusela som viac nástojčiť, že je to pre mňa dôležité, ani sa pýtať, či už má nejaký plán.

Uznávam, mala som určité obavy. V čase nášho výročia sme boli s kamarátmi na roadtripe a môj muž ako 100% extrovert trpí dosť výrazným FOMO, takže som si nevedela predstaviť, že by naše výročie neobsahovalo zvyšných šesť ľudí našej posádky. Taktiež na tento dátum pripadol posledný deň roadtripu – dlhá cesta domov zo Srbska, po rumunských dedinách a maďarských diaľniciach. Takže to nebola práve najlepšia platforma na mini oslavičku. (Viac sa o našom balkánskom roadtripe dočítaš tu).

Môj muž ma však už trošku pozná a vie, kedy sa cítim milovaná a čo je môj jazyk lásky, teda ako najprirodzenejšie túto lásku od neho dekódujem. Vedel, že je pre mňa dôležité, aby sme v deň výročia spolu trávili čas, aby sme šli na nejaké pekné miesto s dobrým jedlom, hodnotili prežité a snívali o neprežitom.

A tak sme sa po príchode do Sofie na pol dňa oddelili od kamoškov a našli sme najkrajšiu záhradnú kaviareň v meste (doslova toto som zadala do Trip advisoru). M sa ma pýtal veľmi dobré otázky o prvom roku nášho manželstva, hovoril mi čo pre neho bolo ťažké a čo dobré, rozprávali sme sa a tešili na všetko, čo je pred nami, naplánovali si spoločný (papierový) darček a podľa turistickej mapky sme si pozreli najkrajšie miesta v Sofii.

Ja sa tiež v našom vzťahu snažím pochopiť, kedy sa M cíti milovaný a rešpektovaný. Jeho jazyk lásky sú dotyky, takže vie, že ho ľúbim vtedy, keď si nájdem čas a objímem ho, alebo pohladkám. Keďže on sám to robí neuveriteľne často (čo bol na druhej strane šok v manželstve pre mňa), je podstatné, aby som to iniciovala aj ja. Tiež je pre neho dôležité tráviť čas s inými ľuďmi. Preto sme sa uprostred našej alternatívnej oslavičky pridali ku kamarátom a dali si s nimi extrémne dobrý burger. Aha áno, burger, to je ďalší z M-ových jazykov lásky :). Výročie sme uzavreli ako správni kaviarenskí povaľači, drinkom na teraske pod svetielkami a lampášikmi.

A napriek tomu, že pre M nie je dôležité oslavovať výročia a ani prirodzené reflektovať náš vzťah, počínal si veľmi prirodzene a milujúco. Ja som s dojatím počúvala čo sa mu na našom manželstve páči, ako hodnotí náš prvý rok a čo by si prial pre ten ďalší.

Som naozaj veľmi vďačná, že sa chce viac učiť o tom, ako dekódujem jeho lásku čo najprirodzenejšie. A nesnaží sa robiť len veci pri ktorých sa cíti milovaný on, ale napríklad aj také oslavy výročia a iné príležitosti na kvalitný čas spolu, vďaka čomu sa cítim milovaná ja.

Vôkol seba vidím veľa párov, ktoré toto dekódovať nevedia, čo je škoda. Muž (s láskou) vymení žene na aute pneumatiky, pre ňu však nie sú dôležité len užitočné skutky, ale napríklad aj spontánna kytička s vyjadrením “ľúbim ťa”. Alebo napríklad ja som Miškovi na prvé vianoce, tesne potom ako sme spolu začali chodiť, kúpila sveter. Krásny sveter, len čo je pravda. Ja by som sa takému daru veľmi potešila, ale on sa mi až v manželstve priznal, aký bol z toho sklamaný. “Oblečenie totiž nie je potešenie, ale nevyhnutná potreba,” zvykne hovoriť. Nuž, tento rok dostal nožík, už tretí, a veľmi sa tešil.

O štyri mesiace oslavujeme naše druhé výročie. Asi mu znova pripomeniem, že by sme ho mali nejako pekne osláviť.

A čo vy? Vedia vaši partneri, rodina, kamaráti, kedy sa cítite najviac milovaní? A vlastne, viete to vy sami?

 

V ČLÁNKU SÚ ODKAZY NA:

Kniha: Gary Chapman – 5 jazykov lásky. Veľa o jazykoch lásky, ktoré som spomínala, som si uvedomila vďaka tejto knihe. Myslím že po jej prečítaní lepšie pochopíte, kedy sa cítite ľúbení vy i ľudia okolo vás, takže odporúčam!
Reštaurácia: Skapto burger – najlepší burger, aký sme kedy jedli.


Prvé výročie a dekódovanie lásky

Zdieľať
Katarína Pončáková

O autorovi Katarína Pončáková

Volám sa Katarína. Rozmýšľam, čítam, píšem veľa (najmä) o vzťahoch. Tie sú všade okolo nás. A to, ako sa vyvíjajú, ovplyvňuje všetko. Keď som vyrastala, veľmi som chcela nahliadnuť do fungujúceho a šťastného manželstva. Namiesto toho sa však všetky manželstvá navôkol zvonku či zvnútra rozpadávali. A keď som mala 22 rokov, napriek slovenským štatistikám a mierne znepokojeným reakciám známych som sa vydala. Viac nájdeš na blogu www.jeho.sk

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *