Zistil som, že som stále viac alergický na slovo „ospravedlnenie.” Nie na samotné ospravedlňovanie, len na to slovo a to hlavne preto, že si myslím, že stratilo svoj význam. Nemám rád najmä to, keď ospravedlnenie začína slovom „prepáč,” ktoré zvyčajne používame na svoju obhajobu a často za ním nasleduje „ale.”
Moja drahá najlepšia kamarátka, som taká vďačná za naše priateľstvo. Ďakujem, že si ma nikdy v živote nesklamala, si tu pre mňa každú sekundu, vždy, keď ťa niekde zavolám, tak bez váhania prídeš, pochopíš každú moju situáciu, ktorú prežívam.
Keď sa povie slovo „štýl“, predstavím si niečo od nádherných modeliek po jednoducho oblečené parížske ženy. Ale tieto kontrastné predstavy prinášajú protichodné názory na to, aký je ten správny štýl – o tom, aký by mal byť môj osobný štýl.
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať