Aké pravdy sa môžu skrývať za každodennými triviálnosťami

Keďže sme obaja tak trochu knihomoli a keďže môj manžel nepoužíva stránku goodreads, dali sme si doma na poličku malú tabuľku, kde si budeme celý rok písať číslo, koľko kníh sme už prečítali – ako takú výzvu. Čo tento triviálny incident z každého z nás odhalil sa dočítate ďalej.

U neho to spôsobilo, že zobral tú výzvu ako vojnu medzi nami dvomi. To ho viedlo k tomu, že akože robil divadlo a len čo nejakú knihu dočítal, s veľkou výhernou ceremóniou si to šiel pred mojimi očami zapísať a keď ma našiel s knihou, zo srandy mi začal „prikazovať“ nech už prestanem toľko čítať a podobne.

Čo toto zase spôsobilo vo mne, (aj keď som úplne rozumela, že je to zo srandy) bola akási podvedomá preferencia čítať „na tajňáka,“ alebo odkladanie zapísania si nového čísla na tabuľku s akýmsi smiešnym pocitom viny.

Čo som sa z toho o nás naučila? Že môj manžel je súťaživý a motivuje ho, keď môže vyhrať a niekoho poraziť. Ja nie som vôbec súťaživá. Ale táto skúsenosť mi len znovu pripomenula, aká závislá som na uspokojovaní druhých s cieľom získania ich uznania a lásky, že by som pomaly radšej menej čítala(to preháňam), než aby som musela byť vystavená tomu, že Josého na tabuľke predbehnem (keďže to, že prehrá ho asi veľmi nepoteší, a teda mi asi žiadne uznanie nevráti).

Ak máme pokračovať celý rok, prvé, čo mi k tomu napadá je, že ja sa naučím jeho hecovať do súťaže a on sa naučí ma pri každej moje dočítanej knihe pochváliť a zatlieskať mi na oslavu.

A prečo je také dôležité, že som si túto maličkosť mohla uvedomiť? Že som za týmto malým incidentom mohla uvidieť rozdiel v našich osobnostiach a v prirodzených túžbach, ktoré nás motivujú? Myslím, že ak by sme to prehliadli ako len banálnu hlúposť a naše pocity skryli niekde hlboko vo vnútri…časom by sa z tejto maličkosti mohol veľmi ľahko stať konflikt plný krivdy a to bez toho, aby sme vedeli, ako sme sa tam vôbec dostali.

Pred tým než sa nahneváme a obviníme to, že niekoho správanie nám je nepríjemné a nerozumieme mu, skúsme sa zamyslieť: Prečo sa správa týmto spôsobom? Čo ho k tomu asi vedie a prečo je to mne také cudzie? Naozaj to priamo súvisí so mnou alebo to pochádza z úplne iného motívu, ktorý nevidím? V prvom rade sa pozrime ale samé na seba a dajme si veľký pozor pred tým než sa pred niekoho postavíme a vysypeme mu zoznam jeho skrytých motívov a ak naším cieľom nie je milovať ho a zblížiť sa, tak to ani radšej vôbec nerobme (a to samozrejme platí vždy, nielen pri čítaní kníh).

 

Čo o vás prezrádza vaše správanie? Chceli by ste sa o tom dozvedieť niečo viac?

Lucia vyrástla v Žiline, kde aj teraz sídli so svojím manželom Josém a kde skúša svoju kariéru ako učiteľka v jazykovke. Okrem chodenia na výlety, čítania a rozprávania sa s ľuďmi pri káve ju baví aj študovať a práve sa blíži ku koncu štúdia anglickej a francúzskej literatúry a lingvistiky v Olomouci. Vo voľnom čase objavuje nové recepty v kuchyni a hrá sa s ich vizuálnou podobou. Rada sa teší z drobností a snaží sa si ich čo najviac uvedomovoať. Rozplýva sa nad všetkým, čo i len trochu pripomenie pocit útulnosti, či už je to ten správny hrnček, vôna jablkového chrumkáčika, Ženy z rodu Gilmorovcov, návšteva u starých rodičov alebo pekná veta uprostred strany knihy

Zdieľať

O autorovi Hosť

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Jeden komentár

  1. Zuzana Nováková

    Lucia, ďakujem za úprimné odhalenie… Nedávno som si tiež uvedomila, ako veľmi mi záleží na tom, aby ma prijímali iní ľudia. Toto odhalenie ma šokovalo, ale zároveň ma priviedlo na cestu, na ktorej sa učím buť úprimná a reálna.

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *