Jedného dňa mi kamarát Dávid pošuškal, že ide požiadať o ruku moju kamošku Lauru, s ktorou už nejaký čas chodil. Laura sedela v tej chvíli hneď vedľa mňa a bolo naozaj ťažké neskákať od radosti, ale tváriť sa neutrálne. Od tej chvíle sa spustila neuveriteľná séria tajných príprav zásnub a konšpirácií, do ktorých ma Dávid zasvätil. Mal taký plán, že ja pôjdem vopred na tajné miesto, kde sa má uskutočniť romantický prejav, schovám sa za strom a keď príde správny okamih, nafotím celú udalosť v priamom prenose. Bola som neskutočne nadšená lebo toto bol jeden z mojich snov, že si spravím nejaký kostým v podobe stromu, čím sa zamaskujem medzi kríkmi a zažijem tak s mojimi priateľmi presne ten okamih žiadania o ruku. Prišiel deň D a ja som chcela, aby to bolo celé špeciálne lebo sú to moji najbližší kamaráti. Pobrala som doma všetky sviečky a ešte ráno som vystrihovala srdiečka z papiera. Najskôr sme mali ešte jedno stretnutie s ďalšími ľuďmi, nikto však netušil, čo sa chystá. Bolo pre mňa také ťažké tajiť to a tváriť sa, že nič.

Odišla som skôr a bežala na bus, na to špeciálne, vopred dohodnuté, miesto. V Rajeckých Tepliciach, malom kúpeľnom mestečku v blízkosti Žiliny je kúzelné jazierko s labuťami a tam sa to malo stať. Ako tak sedím v autobuse, zrazu začalo snežiť. Len som sa so strachom dívala na mobil, či mi nepríde smska, že sa to všetko ruší. Keď som prišla na miesto (stromový kostým som vymenila za kostým bezdomovca), chytila som paniku, že mám málo času. Rýchlo som nachystala kvety, sviečky, srdiečka, ich spoločnú fotku, keď v tom mi Dávid napísal, že sú ešte v Žiline a nakupujú. Zrazu som mala strašne veľa času a vonku zima, predo mnou horiace sviečky. Nevedela som, čo robiť. Trikrát som naprávala odfúknuté srdiečka a sfúknuté sviečky a keďže som to nikomu nemohla povedať, poslala som fotku aspoň mojej babičke do Čiech, ktorá to nemala komu vyzradiť. Konečne mi prišla SMSka, že sú niekde nablízku. Rýchlo som sa bežala schovať do kríkov. Lenže to som netušila ako dlho im bude trvať obísť celé jazierko. A zatiaľ, čo som bola schovaná, okoloidúci ľudia boli veľmi zvedaví. Niektorí si išli dokonca bližšie pozrieť moje dekorácie. Dokonca raz niekto začal hýbať s kvetmi, tak som spoza krikov na neho zavolala, aby to, prosím, nechal tak. Ujo sa strašne zľakol lebo nečakal ,že naňho bude ktosi vykríkať z krikov.

Keďže som nechcela, aby ma Laura videla, bola som poriadne zamaskovaná a vyzerala som ako taký kvalitný bezdomovec. Jedna rodinka s deťmi si tiež pozerali tieto kvety a srdiečka a keď ma ich mama zbadala za krikom s fotoaparátom, zľakla sa, že som akýsi čudný stalker, čo chcel nafotiť jej deti a prišla mi vynadať. Bolo to dosť nepríjemné a bola hrozná zima, ale nakoniec som uvidela, že zaľúbený párik, na ktorý som toľko čakala, sa blíži. Bolo to úžasné, všetko vyšlo ešte lepšie ako sme čakali. Laura povedala áno a mne sa podarilo zachytiť jej úprimné nadšenie. Nakoniec som nadšená vybehla z krikov a všetci sme sa tešili. Spoločne sme sa konečne mohli priznať, ako sme to všetko plánovali a tajili a ako bolo ťažké presvedčiť Lauru, aby už KONEČNE išla na potrebné miesto, aj keď sa nesmelo povedať prečo. Všetci sme sa spolu smiali, že zatiaľ čo Laura kupovala ponožky ja som bola skrytá za kríkom. Alebo ako sa to všetko veľakrát takmer prevalilo.

Napríklad, keď raz buchla Laura Dávidovi po bunde akurát na miesto, kde schovával krabičku s prsteňom alebo, keď som chcela vedieť, kedy už konečne prídu a zavolala som jej s otázkou čo práve porába, aby som podľa toho zistila kde asi je… Tvárila som sa nezainteresovane a akože úplne na druhom konci sveta. Neskôr zase, keď boli pár krokov odo mňa, Lauru napadlo, že mi zavolá, tým pádom by z kríkov vyzváňal môj mobil, Dávid ju zastavil. Keď nakoniec Laura videla môj zásnubný aranžmán, v prvej chvíli si myslela, že sviečky sú určené na pamiatku niekoho, kto na mieste zomrel. Až keď zbadala svoje meno, všetko jej došlo. Keď sme sa konečne všetci upokojili a veselo kráčali domov, od nadšenia sme oznamovali cudzím ľuďom naokolo, že sa zasnúbili a ukazovali im prsteň. Bol to krásny deň, ak vám niekedy kamaráti ponúknu schovať sa do kríkov a tajuplne čakať na ich žiadosť o ruku, určite to neodmietnite, lebo to stojí za to.

Boli ste aj vy sucastou nejakeho tajomstva? ako ste ho prezivali?