Mám to šťastie, že pracujem s pár ľuďmi, ktorí vnímajú môj svojský prístup k vzdelávaniu, moju potrebu byť v učení globálnejšou, učiť zážitkom, nebyť faktografom. Jedným takým človekom je aj lektorka Kim (tak neskromne – je to viac kamarátka ako lektorka, ako keď dostanete dar za to dobré, čo ste niekedy v živote urobili)
Ako sa presúvame do nového obdobia – nových tried, nových stretnutí, nových príležitostí – je tu aj ten vzrušujúci pocit, že to budeme musieť podstúpiť: nezáväzný rozhovor – „small talk“. A nám sa stiahne žalúdok a skrútia sa nám prsty… len tak trochu.
Narodila som sa v rodine s mladším bratom. Bola som pre neho ako taká malá mama. Možno práve preto, keď som čakala svoje prvé dieťa, dajako podvedome som očakávala, že sa mi narodí nejaký „môj malý brat“ lebo som s týmto vzťahom už mala skúsenosti. Ale pri poslednom predpôrodnom sone ma lekár prekvapil: Bude to dievča!
Chcem vidieť všetky krajiny na svete. Pravdepodobne sa to podarí, až keď sa na zem budem pozerať z perspektívy večných nebies, ale uvidíme, čo to dá. Zatiaľ tých krajín bolo 20, appka hovorí, že mi ostáva ešte 92% sveta. Celkom dosť. Dosiaľ som cestovala sama (ak si môj zahraničný kamoš, môžeš sa spoľahnúť, že ťa prídem navštíviť) alebo roadtripovala s kamarátmi a o niekoľkých týchto cestách by som chcela napísať. Počnúc tou najnovšou, z leta 2017, kedy sa ôsmi priatelia a jedno veľké modré auto vybrali preskúmať Rumunsko a Bulharsko a ukázalo sa, že trošku aj Srbsko.
Neviem ako vy, ale ja sa každý rok ocitnem v existenčnej kríze kvôli textu piesne „Happy Xmas“ od Johna Lennona. „Čo som stihla urobiť?“, pýtam sa a nechápem ako mohlo tých dvanásť mesiacov tak rýchlo zbehnúť. Vstup do nového roka je ako prebudenie sa z intergalaktickej hibernácie. Je rok 2018, ale ja sa stále cítim ako moje minuloročné ja (alebo v tomto prípade ja z roku 2014).
Jedného dňa mi kamarát Dávid pošuškal, že ide požiadať o ruku moju kamošku Lauru, s ktorou už nejaký čas chodil. Laura sedela v tej chvíli hneď vedľa mňa a bolo naozaj ťažké neskákať od radosti, ale tváriť sa neutrálne. Od tej chvíle sa spustila neuveriteľná séria tajných príprav zásnub a konšpirácií, do ktorých ma Dávid zasvätil. Mal taký plán, že ja pôjdem vopred na tajné miesto, kde sa má uskutočniť romantický prejav,
Je to dlhý príbeh, no v skratke sa to začalo, keď som mala 21 rokov a spoznala som ju. Svoju nevlastnú sestru. Začali sme sa stretávať – najprv striedmo, potom trochu častejšie, teraz opäť striedmo. Na moje prekvapenie si vždy máme čo povedať. Trochu neuveriteľný príbeh, no pointou pre tento článok je, že sa rozhodla ísť do Maroka.
Opäť nahliadneme do knihy Dalea Carnegieho a jeho tajomstiev medziľudských vzťahov. V prvej časti sme sa zoznamovali so základnými spôsobmi jednania s ľuďmi, v druhej sme zisťovali ako sa stať obľúbeným a v poslednej budeme skúmať ako získať druhých na svoju stranu.
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať