Previously … v predchádzajúcich častiach ste čítali:
O tom, že filmový priemysel nás kŕmi kadečím. Aj sebastredným presvedčením, že keď nie som šťastná, mám právo odísť a podviesť (či už emocionálne alebo fyzicky). Ja som hlasovala za ZOSTAŤ. V druhej časti sme premýšľali o sile ZRANITEĽNOSTI a kráse nahého srdca. Oba tieto body sú ťažké a vyžadujú si veľa pokusov-omylov, druhých šancí, skúšania a rozhodnutí ísť proti tomu, čo je nám najprirodzenejšie urobiť.

A tak dnes by som chcela písať o niečom trochu, neviem, jednoduchšom? Príjemnejšom?

O vôňach a TEPLE.

Nedávno sme sa s manželom krásnou súhrou vyššieho plánu ocitli na jednom indonézskom ostrovčeku. Mali sme za sebou veľa stretnutí, prezentácií, a tak sme sa rozhodli, že by sa nám 24 hodín osamote zišlo. Na letenku z Jakarty na Bali (kde je krásne a kam chodia všetci) sme nemali, a tak sme sa verejnou loďou vybrali na malý ostrov severne, smerom k rovníku. Volal sa Pari. Keď sme však videli ubytovanie, ktoré sme si objednali, naše nadšenie nás prešlo. Matrac na zemi, žiadne umývadlo, ani WC, len diera v zemi, vedľa nej vedro a žiaden toaletný papier. Rýchlo sme sa prezliekli do plaviek, zobrali uteráky a utekali na pláž. A tam, tam bolo nádherne. Tyrkysovo-modrá voda, prekrásne palmy, bambusové domčeky. Strávili sme tam celý deň, celý večer a až keď sme sa večer triasli od zimy, rozhodli sme sa vrátiť “domov”. Môj manžel Daniel vtedy povedal: “Už viem, ako sa cítia ľudia, ktorí sa neponáhľajú domov. A radšej zájdu do krčmy, hocikam…” Z rôznych dôvodov.

Jedno príslovie hovorí: Lepšie je bývať v kúte na streche, než spolu s hašterivou ženou v jednom dome. Niekde sa používa slovo hašterivá, niekde svárlivá, mne sa páči anglické slovo nagging – to je žena hádavá, taká, ktorej všetko vadí. Rýpe, podpichuje, zabŕda, sekíruje.

K takýmto ženám sa muži domov neponáhľajú. Je to jednoducho fakt.

Ale potom je iný druh žien, taký, akou by som chcela byť aj ja. Ženy, ktoré tvoria teplo. V ich prítomnosti je ešte aj svetlo mäkšie, krásne to okolo nich vonia, všetci chcú byť blízko a v prítomnosti takej ženy, či už je to manželka, mamka, kamarátka, sestra či dokonca dcéra.

Pozor, nehovorím o dokonale upratanom byte a gazdinej, u ktorej sa dá jesť z podlahy, ani prekrásnej navoňanej supermodelke, ktorá hypnotizuje rafinovaným pohľadom. Skôr hovorím o dobrej, obyčajnej žene, okolo ktorej zvoní smiech a rozlieva sa príjemné teplo. Jej obývačka je plná pohodlných vankúšov a do jej domu sa nezmestí len jej manžel a deti, ale aj priatelia, pocestní a všetci, čo to potrebujú. Dobrá žena.

O mužoch sa často hovorí, že sú nevšímaví. Uznávam, že im možno unikajú detaily – nový zostrih vlasov, farebne zladená deka s odtieňom béžovej steny či nový recept, nad ktorým si sa trápila pol dňa. Ale jedno je isté. Pocit, atmosféru, teplo zachytiť vedia. Možno nevedia celkom presne, ktoré elementy to tvoria, ale vedia, že sa domov tešia a ponáhľajú.

Buď ženou s otvoreným srdcom, nie s otvorenými hašterivými ústami.

Namiesto dokonalej domácnosti tvoj teplý domov.

Viac povzbudzuj a všímaj si dobré, ako kritizuj.

Smej sa vždy, keď na to budeš mať čo i len trochu dôvod.

Zapáľ voňavú sviečku, kúp nový vianočný vankúš, pritúľ sa, pritúľ si, pusť si vianočné pesničky a dovoľ ostatným pomôcť ti piecť alebo robiť spoločnosť, rozprávajte si príbehy a vtipy, uvar punč.

Tieto Vianoce (a nielen počas nich) prekvap pokojom a smiechom.

Garantujem, že budú ocenené viac ako dokonalé umyté okná a tri druhy kapustnice.

Skúsime si to zopakovať?

Takže, po prvé, zostaň.

Po druhé, buď zraniteľná.

Po tretie, tvor teplo.

(to be continued)