Kazisvet či domáci kutil?

Môj najstarší syn odjakživa priťahuje problémy. Je to téma číslo jeden v našej rodine. Zakaždým, keď môj muž príde z roboty, si svojho syna ,,predvolá” a už aj idú opravovať prípadne hľadať všetko, čo ,,sa” počas dňa pokazilo, stratilo alebo premiestnilo. Často sú to chýbajúce nožnice, niekedy aj tie záhradné, nožíky, papiere, lepidlá, perá a ceruzky, ako aj šnúrky, špagáty. No miznú aj myšky od počítača, káble, baterky, skrutkovače a čo ja neviem, čo všetko ešte.

Kým bol Marek malý, bolo pravdou, že všetko zobral a takmer všetko kazil. Keď na Vianoce dostal autíčko na diaľkové ovládanie, prvá vec, ktorú urobil bolo, že odstrihol káblik a vzápätí vytrhol anténku z diaľkového ovládača. Skoro som sa rozplakala. Nie pre tie peniaze, ale preto, lebo mu to neskôr bolo ľúto, no už nebolo cesty späť. Okrem toho, že všetko strihal, ešte všetko zauzľoval. Bral pančuchy a robil z nich obrovské siete, po ktorých aj liezol. Nebolo to ľahké, lebo ho bolo treba neustále strážiť, kontrolovať, striehnuť každý jeho krok, korigovať jeho správanie, dávať pozor, aby neublížil sebe, súrodencom, či hocikomu inému. Občas prišlo aj k malým zraneniam, no chránili ho všetci anjeli, pretože k žiadnemu veľkému úrazu neprišlo.

Tým, že náš syn narástol, narástli aj jeho objaviteľské schopnosti. Teraz už nepoužíva malé nožnice, ale rovno záhradné. Teraz si nezoberie len lepiacu pásku, ale aj elektrickú ovládačku. Musím však povedať, že spolu s ním rastú aj jeho zručnosti. Stále nám všetko mizne a stále sa niečo v našom dome hľadá, no vznikajú z toho perfektné výtvory. Minule sme mali v izbe celý kartónový domček so štyrmi izbami, oknami, terasou a chodbou. Izby boli plne zariadené. Tiež máme na dvore super-perfektný arzenál zbraní a obranných pomôcok, všetko vlastnoručne vyrobené z kovu. V dome nachádzame veci drevené, plastové, kartónové či vyrobené z peny: meče, kuše, brnenia, helmy. Tiež sme už mali sadu bicích, gitaru, píšťalky, fajky a iné vymoženosti. Alebo rovno prevlek za dinosaura.

Najnovším objavom je, že keď prídeme k niekomu na návštevu, vždy odchádzame s tým, že Marek opravil nejakú hračku, ktorá už bola nefunkčná – nerfky, vodné pištole, zaseknuté hudobné nástroje. Keď si kúpil dynamo na bicykel a môj otec mu povedal, že nemá správnu hrúbku trubky na bicykli, nevzdal sa. Zostrojil si náhradný držiak a dynamo aj so svetlom spojaznil.

A tak síce ešte mám občas tik povedať si sama pre seba: ,,ach dieťa, ty zase niečo pokazíš”, už to zďaleka nie je tak často, ako keď bol malý. A často som jeho výtvormi očarená už nielen ja, ale aj jeho okolie. No vyžadovalo si to trinásť rokov usmerňovania a dávania bezpečného priestoru, aby sa z kazisveta stal domáci kutil.

Zdieľať
Lýdia Podobná

O autorovi Lýdia Podobná

Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti…a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť – Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine – s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. Má rada knihy, šport, matematiku, hudbu a cudzie reči – asi z každého rožka troška.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *