Pamiatka zosnulých

Tento deň bol pre mňa ako tínedžerku jeden z tých nepochopených. Nehovoriac o upratovaní a zdobení hrobov, ktoré mu predchádzalo. Veď predsa na zosnulých príbuzných by sme mali spomínať aj v bežné dni. Síce som na cintoríne mala niekoľkých členov rodiny, ale buď som ich nikdy nestretla alebo si na nich vôbec nepamätám. Takže keď som hľadela na ich fotky, boli to neznáme tváre. Aj keď boli súčasťou môjho života, nezanechali až tak veľkú stopu.

Tento rok je však iný, pretože prvýkrát budem stáť pri hrobe milovaného človeka. Stratila som svojho jediného dedka. Je to pre mňa veľká rana, pretože aj keď bol chorý nečakala som, že to príde tak skoro.

A je to nejakým spôsobom iné. Aj keď naňho myslím skoro každý deň a chodím k jeho hrobu, predsa je tento deň špeciálny. Už to nebude neznáma tvár, ale roky spomienok a plná hlava predstáv toho, čo ešte mohlo byť. Často sme srandovali na tému mojich štátnic, svadby, detí. Ale on už nič z toho neuvidí. Môjho druhého dedka síce už tiež nemám, ale nikdy som ho nepoznala. A hoci často rozmýšľam aké by to bolo, nedá sa to porovnať.

A tak keď budem stáť pri jeho hrobe, moje srdce bude plné lásky a tá na chvíľku zaplní prázdne miesto, ktoré po ňom zostalo. Preto pamiatka zosnulých pre mňa už nikdy nebude nepochopená.

Čím je pre vás pamiatka zosnulých? Na koho v tento deň spomínate?

Zdieľať
Dada Árendášová

O autorovi Dada Árendášová

Už nie tak čerstvá maturantka, ktorá si však veľmi rada obohacuje svoje vedomosti. Raz by chcela byť učiteľkou a túži precestovať svet. Fascinuje ju vesmír a miluje červenú farbu (aj ruže). Čítanie je pre ňu únik z reality a pokojne pri knihe prebdie aj celú noc. Posledné roky jej života sú ako prechod cez skriňu do Narnie, pretože si ich tak určite ani vo sne nepredstavovala. Často lieta v oblakoch, no má okolo seba veľa priateliek, ktoré ju stiahnu späť na zem. Dúfa, že raz bude múdrou Božou ženou a požehnaním pre ostatných.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

2 komentárov na “Pamiatka zosnulých

  1. Ďakujem za milé slová milá Dadka, áno, na svojich blízkych i keď nie sú medzi nami myslíme neustále, ostali v našich spomienkach a sú neustále s nami. Žijú v nás naďalej a lásku, vďaku, pokoru za to čo zanechali v nás im prejavujeme naďalej nielen zapálením sviečky na hrobe, ale … všetci máme prejavy vďaky iné a všetky sú krásne.

    • Dada Árndášová

      Ďakujem :)

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *