Dar

Začiatkom roku 2006 som dostala od mojej kamarátky Kim denník. Darovala mi ho aj s venovaním. Napísala mi ako našla tento denník, keď bola v Spojených štátoch a myslela si, že by to bolo skvelé miesto, kde môžem vyjadriť svoje myšlienky a modlitby a sledovať ako fungujú v mojom živote. Tiež jeden taký denník má a je to super.

A tak som začala písať svoj denník …

Písala som pravidelne, niekoľko rokov. Potom sme sa presťahovali na Moravu a začali stavať dom a nebol čas na denník. Tak veľmi sa mi zmenil život, že som vyšla z toho rituálu. Až som takmer zabudla, že denník mám. Toto leto, keď sme sa chystali na dovolenku, som v knižnici hľadala niečo na čítanie. A odrazu som držala v rukách svoj denník. Chvíľu som sa na neho dívala, potom som ho otvorila a začala čítať. Písala som ho hlavne v období, keď som bola mamička s malými deťmi. Nemohla som prestať čítať, nemohla som ani veriť tomu, čo som vtedy prežívala, ako sa naozaj niektoré moje modlitby naplnili. Pomaly som sa posadila s denníkom v rukách a ďalšiu hodinku som strávila so svojim vlastným príbehom.

Drahý Bože…. nezvládam to, nezvládam vychovať svoje deti tak, aby Ti robili radosť, tak, aby som ich nezranila. Chcem byť dobrou mamou, ale nedokážem to. Naozaj som si istá, že to nedokážem. Prosím Ťa zakry veľa chýb, ktoré som urobila a ešte urobím….

Ach, toľko som sa natrápila kvôli deťom, keď nefungovali tak ako som očakávala, a teraz sú už pred prahom dospelosti. Vyrástli z nich traja skvelí chlapci, máme sa radi a nijak zvlášť spolu nebojujeme. Zvládli sme to? Zatiaľ asi áno.

Občas mám taký ten pocit, že som k ničomu, nemožná a hlúpa. Najradšej by som sa niekam zahrabala…

Aj s týmto som bojovala, aj v tomto som sa posunula.

Drahý Bože, neviem ako mám žiť s týmto mužom, neviem ako naše manželstvo vydrží všetky tie tlaky, prosím obnov našu lásku… Včera to bolo dramatické, obidvaja sme plakali…

Po rokoch manželstva som pochopila jednu vec. Vzťah nie je len o vzájomnej úcte a láske, ale aj o odpúšťaní, teda veľmi veľa o odpúšťaní. Odpustenie je základnou ingredienciou v každom vzťahu, ale hlavne v manželskom. Tento rok sme oslávili 20 rokov spoločného života. Dobrého, šťavnatého spoločného života.

Som už 5 týždňov na chate. Je mi tu dobre, strašne dobre; deti sú celé dni na záhrade. Mám to tu tak rada a zároveň si uvedomujem, že sa za chvíľu budeme musieť vrátiť domov na sídlisko do paneláku. Tak veľmi by sme potrebovali dom so záhradou a dedinu…

Tak na tieto moje riadky som doslova “zírala”. Nepamätám si, že som ich napísala. Zobrala som do ruky pero a pod túto modlitbu som dopísala: Drahý Bože, ďakujem Ti za krásny dom so záhradou. Je to úplne výborné pre nás všetkých. Je nám tu dobre. Ďakujem Ti za požehnanie, ktoré sprevádza naše životy.

Drahý Bože, uvažujem že si dokončím školu, rozhodujem sa či sa mám do toho vôbec pustiť, neviem ako to zvládnem popri rodine, práci a stavbe; pomôž mi prosím, budem potrebovať extra silu…

Škola dokončená, dom postavený, práca zmenená. A nezbláznila som sa. Vďaka Bohu som mala odvahu niečo zmeniť. Všetko s čím som nebola spokojná. Inak by som začala pomaly umierať. A nebolo toho málo. Vďaka denníku som si tú cestu, ktorou som prešla, pripomenula.

Milá Kim, ďakujem Ti za skvelý darček. Pokračujem v Tvojom príklade.
Toto leto prišla k nám na prázdniny moja sedemnásťročná neter a strávila s nami celý mesiac. Keď odchádzala, darovala som jej denník s venovaním.


 

Zdieľať
Andrea Mikletičová

O autorovi Andrea Mikletičová

Andrea pracuje ako fyzioterapeutka a svoju prácu má veľmi rada. Okrem toho má rada ešte kopu ďalších vecí a ľudí. Patria sem hlavne traja neustále hladní chlapci, jeden skvelý manžel, veľký chlpatý štvornohý miláčik, najkrajšie západy slnka na svete na kopci za domom, jej dedinka na Morave a dobrá káva na terase. Rada cestuje, sníva a vždy má rozčítanú nejakú knižku.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

5 komentárov na “Dar

  1. Avatar

    Obdivuji Vás, jak otevřeně dokážete hovořit o velice osobních pocitech. O to víc se přiblížíte nám čtenářům. Myslím, že každý v těch slovech a modlitbách najde svoji osobní zkušenost.
    PS. Mám taky dlouhé roky dobrého přítele Kim z druhého konce světa…. Deník mi zatím nedal.

  2. Avatar

    Aj ja ďakujem za povzbudenie. Mám niekoľko zošitov denníkov, písala som ich hádam aj 15 rokov. Prestala som, keď sa mi deti narodili. Ale asi znovu začnem :)

  3. Avatar

    Andejka, vďaka za napísanie týchto riadkov…ja som si spomenula na tie časy, kedy sme k vám chodili na skupinku a vaše deti boli malé ….a ty si vôbec nevyzerala, že by si to nezvládala….ja som ťa vnímala ako „usmiatu mamu pohoďáčku“. Možno niekedy dokážeme prechádzať aj ťažkými vecami s úsmevom na tvári aj keď vo vnútri zvádzame ťažké boje, ale náš Boh je s nami. Tvoje riadky sú nádejou, že s Božou pomocou a Jeho milosťou sa môžu udiať aj veci, v ktoré už prestávame veriť :)

  4. Eva Bechná

    Je skvelé si písať takýto denník, lebo inak človek ľahko zabúda na všetko dobré, čo za tie roky prijal z Božej ruky! Vďaka za článok!

  5. Lydia

    Andrejka, ďakujem Ti za povzbudenie. Ja som teraz tá matka malých detí, ktorá som presvedčená o tom, že to nezvládnem. Ale verím, že Pán Boh je aj v mojej situácii tak, ako bol v tej Tvojej.

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *