Stalo sa to v jeden deň v októbrovom upršanom týždni, ktorý prišiel ako facka po krásnom teplom septembri. Vonku bola už niekoľko dní celkom zima a ja som sa počas týchto dní cítila, akoby mi odumierali ruky aj nohy. Nedokázala som sa zohriať.
A bolo treba ísť do mesta čosi vybaviť.
Pamätám sa, že ako malá som ten zápach nenávidela. Bolo ním cítiť celé mesto. Neodtrhla som si z neho ani list, lebo som cesnak nikdy rada nemala. Ale človek sa časom mení a jeho chute s ním. Má aj dosť rozumu, aby využil, čo mu príroda ponúka. Návrat k tradičným plodinám, bylinkám a receptom ma momentálne veľmi baví.
Jarné upratovanie nie je iba o utieraní prachu z políc, ale o vyriešení toho, čo sa pokazilo. VNÚTORNÝ CHAOS môže mať rôzne vonkajšie prejavy: nezdravé stravovanie, nespavosť, závislosti, chronická nerozhodnosť alebo stagnácia. Pre mnohých z nás, chaos vzniká neporiadkom. Nezdravé stravovanie alebo nedostatok spánku môžu spôsobiť hromadenie toxínov v tele. Práve v čase jarného upratovaniaČítať ďalej
Vďaka deťom sa človek naučí to, čo by sa nenaučil v žiadnej škole. Niežeby som už všetko vedela. A niežeby deti boli tie „najmúdrejšie na svete“, ale ich pohľad na svet je iný ako náš, dospelákov. A tak sa aj od nich máme čo učiť.
Ako správna matka sedím s dvoma deťmi v mekáči. Pôvodne sme išli na zmrzku… skončili sme s veľkým menu.
V čase, keď sa všade hemžia informácie o zdravej výžive a bio potravinách, ja zaparkujem vo fast-foode.
Snažím sa cez to preniesť, hoci mi v tom moje materské svedomie urputne bráni, obzerám sa, či náhodou neuvidím aj iných ľudí, ktorí ma budú prebodávať pohľadom aspoň tak intenzívne, ako to robí spomenuté svedomie. A v tom vidím inú matku tiež s dvoma deťmi na prechádzke ako sa na mňa pozerá
Vždy som obdivovala ľudí, ktorí majú cit pre krásno, dokážu z obyčajného urobiť výnimočné a priestor okolo nás sa zrazu ich zásahom zmení a začne byť krajší. Vyspovedala som preto Maťa Mikletiča, zakladateľa dekoračnej dielne Krajší priestor, pod ruky ktorého vyšlo už veľa krásnych vecí najčastejšie vo vintage/urban štýle, ale aj v modernom prevedení a naozaj urobilo priestor okolo nás krajším.
Na čo si spomeniete, keď sa povie Veľká noc? Ja si vždy spomeniem na pastelové farby a na to, ako som netrpezlivo čakala v kuchyni, kým sa uvaria vajíčka, oblečená do najkrajších nedeľných šiat. Mala som veľké očakávania a nemohla som sa dočkať, kedy ich budem môcť namaľovať. Ozdobené vajíčka potom rodičia schovali na záhrade za domom a s nadšením sledovali svoje deti pri hľadaní. Radosť z košíka plného čokoládových zajačikov sa však prelínala s pocitom nepokoja.
Vyspelá spoločnosť je dnes plná nezávislých a silných žien. Teda, aspoň to tak pôsobí. Feminizácia v pôvodne vyslovene mužských odvetviach je zjavná a neustále zvýrazňovaná. Silné ženy. Pod týmto pojmom si zrejme každý predstaví niečo iné, no väčšina má túto predstavu spojenú s obrazmi superhrdinky na štýl Wonder Woman, ktorá chce a vie zachrániť celý svet. Žena vzdelaná, finančne nezávislá, dobre oblečená, vždy upravená, taká, čo si v konflikte zachová chladnú hlavu, vie šéfovať veľkým pracovných kolektívom a robí to s úsmevom a veľkou rozvahou – proste obraz, ktorý rovnako ako zázračné perleťové jednorožce neexistuje.
Pred pár týždňami som prestala dojčiť. A moje pekné plné prsia zrazu ovisli. Počas tehotenstva narástli, počas obdobia dojčenia boli síce striedavo plné a prázdne mlieka, ale takto ucapené neboli nikdy. Kristína Farkašová ich vo svojej knihe Som mama prirovnáva k „rozrolovaným ponožkám“. No žiaľ, presne to mi teraz moje prsia pripomínajú. Internet je plný krásnych, plasticky plných pŕs, čo stoja samé aj bez podprsenky. Keď mám byť úprimná, na sebavedomí mi takéto fotky nepridali. Prsia boli kedysi jednou z vecí, ktoré sa mi na mojom tele páčili. Nikdy neboli extra veľké, ale boli pevné a vypĺňali moju podprsenku aj bez vypchávok. Teraz sa cítim neatraktívna. Veľmi.
Mayim Bialikovú môžete poznať z najlepšieho amerického komediálneho seriálu CBS „Teória veľkého tresku“, v ktorom stvárnila úlohu amy farrah fowlerovej. Za túto rolu dostala ocenenie EMMY award a bola nominovaná na cenu sag award. Na začiatku deväťdesiatych rokov si zahrala v hlavnej úlohe ako blossom russo v sitkome NBC „Blossom“. V reálnom živote je však ešte úžasnejšia ako jej herecké úspechy. Narodila sa a vyrástla v kalifornskom san diegu, v židovskej americkej rodine dokumentaristov a učiteľov. Svoju kariéru odštartovala vo veku dvanástich rokov, keď účinkovala v dráme „osudové pláže“ ako mladá bette midler. Má dvoch synov a je autorkou dvoch kníh – „Mayim’s Vegan Table“ a „Beyond the Sling“. Je hovorkyňou pre viaceré organizácie, poradkyňou pre dojčiace matky, zakladateľkou stránky groknation.com a držiteľkou doktorátu z UCLA v odbore neuroveda. Hovorí sa, že jeden človek nedokáže robiť všetko. Po stretnutí s mayim bialikovou si začíname myslieť, že to tak nie je. Je veľmi talentovaná, milá, inteligentná a úžasná.
U nás doma zožala focaccia (čítaj fokača) veľký úspech. Mne osobne sa páči, že je iná ako pizza, dá sa jesť aj za studena, a vôbec nestratí na kvalite. Je to, akoby ste jedli bylinkový chlebík, hoci obložiť si ju môžete podľa vlastných predstáv čímkoľvek, pokojne aj mäsom či šunkou.
Tu je recept:
Ako mladšia som nikdy nerozumela tomu, prečo bola naša babka ochotná stráviť dlhé hodiny pri hrncoch- vyváraním, vypekaním – vždy, keď sa mala zísť väčšia časť rodiny. Niekedy už dva dni dopredu piekla rôzne druhy koláčov. V deň oslavy často stála pri sporáku od skorých ranných hodín (niekedy už od 5). Nedávalo mi to zmysel. Toto sa jej chce robiť? Ja by som si oveľa radšej pospala a začala až neskôr. A vôbec by som nevarila toľko rôznych druhov jedál.
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať