Zlyhala som
Dnes som cestovala vlakom domov. V otvorenom vozni nebol skoro nikto okrem mňa a väčšej skupiny Rómov.
Pracovala som na úlohe do školy, keď ku mne pribehol malý rómsky chlapec a chvíľu sa na mňa pozeral. Pozdravila som ho, na čo sa rozbehol naspäť za mamou. O pár minút prišiel naspäť aj s ňou a so sestrou. Chvíľu na mňa pozerali. Spýtala som sa ich, ako sa majú a kam cestujú. Mama ich len trochu nabádala, nech mi niečo odpovedia. Chlapček sa dotkol mojich novín, ktoré som mala položené vedľa seba. Mama ho hneď upozornila, že sa nemá chytať mojich vecí a zas na chvíľu odbehli preč. Zopár zastávok takto okolo mňa pobehovali. Zrazu som začala mať pocit, že ma všetko svrbí, že mi niečo zmizne alebo mi nejako ublížia, keď vystúpime na nástupište. V momente som si zbalila veci a odišla do druhého vozňa. Zlyhala som. Nemala som odísť. Dostať blšky alebo vši, pretrpieť moment strachu o materiálne veci. Nestojí to za tú malú nádej aspoň pre slušných Rómov, ktorí by sa mohli cítiť, že patria medzi nás? Do krajiny, v ktorej sú už roky? Že ich kvôli inému odtieňu pleti nehádžeme do jedného vreca so zlodejmi a okrajom spoločnosti? Stálo by to za to. Ten malý chlapec si zrejme dnes nič neuvedomuje, no o pár rokov sa mu možno vynorí spomienka na zdanlivo milú slečnu, ktorá aj tak odišla. Možno kvôli strachu, že jej niečo ukradnú, možno kvôli odporu, možno kvôli predsudkom, možno kvôli rasizmu.
A možno kvôli takémuto malému záblesku z detstva v ňom zbĺkne hnev a stane sa tým, kým nikdy nechcel byť. Niekým, pred kým si ľudia držia kabelky a majú na to dôvod.
Táto rodina nebola z tých, ktoré bývajú vedľa vás vo vchode a majú lepšie auto ako vy. Boli to typickí Rómovia, ktorí bývajú v osade a predsa tak netypicky slušní a správni.
Odkedy sme začali mať predsudky o ľuďoch iba kvôli farbe pleti a nie na základe ich správania? Čo môžeme spraviť, aby sme sa vrátili o krok späť a zmenili svoje zmýšľanie o Rómoch?
Daniela, ´ďakujem za článok. Katka, dík za myšlienku. Aj ja chcem žiť a ľudí vnímať bez predsudkov…
Tvoj clanok spustil tolko myslienok v mojej hlave naraz, ze som schopna pohadat sa sama so sebou a protirecit si, kym nezaspim :) Skusim sa podelit aspon o jednu myslienku – casto si uvedomujem, ze ludi sudim na zaklade vzhladu, ze su to, zial, naozaj saty, co robia cloveka a ze mam tiez predsudky. Vzala som si priklad od jednej kamaratky, ktora sa o romoch pred detmi nevyjadruje ako o ciganoch, ale o ludoch. Oslovuje ich pred detmi normalne – teta, ujo, chlapcek…a nie cigan, ciganka, ako to robi vacsina. Tak svoje deti uci, nesudit podla farby pleti. Chcem to robit rovnako. Dakujem, ze si o tom napisala.