Minulú jeseň som urobila krok do neznáma dvakrát. Nové kroky sa podnikajú síce v novom roku, ale kedže nerobím asi nič konvenčne, tak moje „dobrodružstvá“ sa začali na jeseň. Prvý krok mi trvalo urobiť roky. Dlho som analyzovala, čo a ako by to bolo, študovala som všetko možné aj nemožné, zostrojila som si akúsi predstavu o tom, ako by môj život vyzeral „keby…“, ale chýbala mi odvaha. Kde vlastne človek berie odvahu skúsiť niečo nové?
Je také obdobie, aké je. Všetky tri sa pohybujeme v prostredí plnom bacilov a mňa už nebaví neustále len dokupovať veci z lekárne. Nepomáhajú. Prečítala som si veľa kadejakých rád a postupov, niektoré som odmietla vôbec dočítať, iné som nemala odvahu skúsiť a pár z nich mi prišlo úplne mimo moju schopnosť uveriť im. Našla som aj ale aj také, ktorých kombinácia mi prišla vyslovene chutná. Ak teda nezaberú, tak aspoň budú chutiť.
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať