Nemaľujem sa

pet40421f_schizof

Posledné štyri mesiace som pracovala na kúpalisku ako recepčná. Leto, teplo a plno mladých chlapcov. Kolegyňa ma často podpichovala, prečo nenosím make-up. Vraj by som určite nejakého nabalila. Od rodiny som už tiež párkrát počula podobné narážky. Je to tak, nemaľujem sa.

Nesnažím sa byť nejaká vznešená či pútať tým na seba pozornosť. Kedysi som si omietku na tvár dávala denne. Avšak odkedy som sa viac zahĺbila do svojho vnútra a začala skúmať svoje motívy, povedala som si dosť. Mám na to hneď niekoľko dôvodov.

Prvý je trošku zábavný, no začalo ma otravovať, že som si nemohla poriadne pošúchať oči, ak ma svrbeli a stále som si musela dávať pozor, aby sa niekde niečo neroztieklo. Niekoľkokrát denne som navštevovala vécka, aby som sa v zrkadle očekovala. Začalo mi to liezť na nervy.

Ďalší dôvod bol, že som sa snažila priblížiť štandardu. Teda mojej vlastnej, svetom a médiami pokrivenej predstave toho, čo je pekné a vyžadované. Chcela som zapadnúť. No stával sa tým zo mňa niekto iný. Keď sa človek snaží zistiť kto je, skúmanie možností a vlastných preferencií je fajn. Ja som však mala pocit, že som niekto úplne iný. Dúfala som totiž, že lepšie zapadnem, že budem obľúbenejšia.

Posledný, ma po trošku hlbšom bádaní vo vlastnom vnútri a bolestivej konfrontácii s pravdou, zarazil. Zistila som totiž, že sa maľujem kvôli uznaniu mužského pokolenia. V hlave som si predstavovala, že keď už nič iné na mne nie je pekné, tak aspoň týmto by som mohla zaujať. Tvár bola jediná časť môjho tela, kde som aspoň pomyselne mohla zakryť svoje nedokonalosti a vyzdvihnúť na sebe niečo pekné.

A toto nebol správny postoj. Jednak by som nemala svoju identitu zakladať na niekoho uznaní a tiež by som sa mala mať rada taká, aká som – nie keď sa zmením na niekoho iného (vnútri som sa totiž cítila ako niekto iný). Preto sa dnes už nemaľujem. Chcem sa naučiť mať rada samu seba – takú, aká som, takú, ako ma Boh stvoril.

Nikoho nesúdim. Ak chceš nosiť make-up a cítiš sa v ňom dobre, je to úplne tvoja vec. Zdieľam svoje pocity a myšlienky, lebo možno existuje dievča, ktoré sa cíti rovnako. Tak len chcem, aby vedela, že v tom nie je sama.

 

Zdieľať
Dada Árendášová

O autorovi Dada Árendášová

Už nie tak čerstvá maturantka, ktorá si však veľmi rada obohacuje svoje vedomosti. Raz by chcela byť učiteľkou a túži precestovať svet. Fascinuje ju vesmír a miluje červenú farbu (aj ruže). Čítanie je pre ňu únik z reality a pokojne pri knihe prebdie aj celú noc. Posledné roky jej života sú ako prechod cez skriňu do Narnie, pretože si ich tak určite ani vo sne nepredstavovala. Často lieta v oblakoch, no má okolo seba veľa priateliek, ktoré ju stiahnu späť na zem. Dúfa, že raz bude múdrou Božou ženou a požehnaním pre ostatných.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

5 komentárov na “Nemaľujem sa

  1. Ja som sa nikdy velmi nemalovala. A ani som nad tym velmi nerozmyslala. Skor to riesilo okolie, vela ludi bolo asi nesvojich, ze vidia prirodzene dievca :D

  2. vyborne!
    nie si v tom sama.
    Ved napokon sme krasne.
    Lebo Boh tvori dokonale/é.

    • Darina Árendášová

      Ďakujem za názor. Vždy to poteší, keď človek vie, že v niečom nie je sám.

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *