Zastavila som sa, otvorila som okno a zbadala som niekoľko červenučkých jahôd, ktoré pestujeme na balkóne.  Pozrela sa sa na bylinky v črepníku a listy na bazalke ma priam očarili svojou zelenou farbou.  Muškáty sa predbiehajú, ktorý bude mať viacej kvetov a ja sa len dívam.  Dostala som cez email výzvu zastaviť sa a pozrieť sa von oknom aspoň na 5 minút.

Ďalej mám napísať 3 veci, za ktoré som vďačná práve v tejto chvíli.

1. otvorené okná na byte

2. za bezkofeínovú kávu

3. za chvíľku na písanie (aj keď som si myslela, že nemám čas)

Upriamiť svoju pozornosť na niečo aspoň na pár minút mi dalo nový pohľad na vec.  Vidím okolo seba (nielen seba) a vnímam, že je byť za čo vďačný.  Môžem sa vrátiť ku svojej práci, ktorá sa nedá odložiť.  Nie je to len o nejakej pozitívnej energii, o ktorú sa treba snažiť svojou vlastnou silou.  Vedieť zaostriť na nejaký moment v čase je skôr o štýle života.  Táto schopnosť nás robí ľuďmi, lebo stroje na to nemajú vklady ani schopnosti.  Ale my áno.  Boli sme tak stvorení.

A tak zaostrujem.

Niekto sa zastavil a obzrel za seba.  Niekto sa usmial na druhej strane ulice.

Niekto sa zvítal s priateľkou.  Niekto si sadol, aby si oddýchol.  Niekto sa vrátil späť akoby na niečo zabudol.  Niekto sa pozrel na hodinky a začal kráčať rezkejšie.

Niekto niečo hľadá.  Niekto zosadol z bicykla.  Niekto nasadá a štartuje auto.  Niekto si založil slnečné okuliare.

Sú to momenty a čas plynie.  Niekedy však uteká.  A tak meriam čas.

Kľúčom k úspechu je vedieť vydržať sústrediť sa.  Povie vám to ktorýkoľvek športovec alebo umelec.  Povie vám to napríklad aj prvácka pani učiteľka.

Aj keď máme pocit, že máme robiť súbežne milión vecí a spracúvať naraz množstvo informácií, nie je to celkom tak.  A tak zaostrujem na jednu vec.  Na jeden moment v čase. Na jedného človeka.  Na jednu potrebu.

Aj tak sa to dá.

Dnes mám zaostrené, a preto vidím.  Vidím dokonca lepšie.