Ako prozaička a inštruktorka, je mojou prácou zdôrazniť váhu a dôležitosť aj jediného slova. Učím iných, že slová majú dôsledky. Keď sú raz vyslovené, nedajú sa vziať späť, nie naozaj. Či sú alebo nie sú slová odvolané alebo ospravedlnené, ozvena počiatočného pocitu je navždy zakorenená v pamäti. Význam slov- a ich následky- sú niečo, čo by sme si mali prenášať do každého aspektu nášho života, vrátane našich myšlienok o vlastných telách. Je rovnako jednoduché pochváliť iných, ako je ťažké pochváliť samých seba, dokonca aj vo vnútri.

Sme ženy, môžu prísť momenty, kedy sme predurčené použiť iba negatívne slová pri hodnotení svojich tiel, a nákup oblečenia má tendenciu vyniesť to na povrch- špeciálne v porovnaní s našimi priateľkami. Filmy, časopisy a aj sociálne médiá nám ukazujú obrázky žien, ktoré majú oblečené veci alebo prvky oblečenia, ktoré vyzerajú ako perfektné doplnky nášho šatníka – kým si ich nevyskúšame. Je to niečo, s čím som zápasila a naďalej zápasím aj teraz. Kedykoľvek si niečo skúšam, nemôžem si pomôcť a myslím na svoje „vady“. Mám krátky trup, žiadne boky, o ktorých by sa dalo hovoriť, moje ramená sú príliš široké. A moje ruky? Nechcite, aby som o nich začala hovoriť. Takže keď vidím ženu v jesennom vydaní Vogue alebo na mojej Instagramovej nástenke, ktorá vyzerá úžasne – so svojimi svalmi a v chalanských džínsoch- musím udusiť myšlienky ako „keby tak moje bicepsy neboli také ochabnuté“ alebo „tie by spravili moje nohy špeciálne územčisté.“ Okamžite, si však uvedomím, že tieto takzvané nedokonalosti, sú moje – moje individuálne črty a spolu s nedokonalosťami iných ľudí, sú to ingrediencie skutočnej krásy.

Na nedávnych nákupoch sa ma kamarátka spýtala, kde som kúpila svoje džínsy a keď som jej odpovedala, seba-odmietavo povedala: „Tie som si skúšala, nevyzerali na mne takto!“ Povedala to so smiechom a obe sme opäť obrátili pozornosť k regálom s kimonami a ľanovými tunikami. Máme tendenciu vyslovovať tieto druhy na seba zameraných zhadzovaní tak nenútene, že si niekedy ani neuvedomujeme, že sa to deje, aj keď vnútorne nás to veľmi ovplyvňuje. A aj keď komentár mojej priateľky bol vyslovený nadľahčene, toto mohla byť perfektná príležitosť povedať jej, že vyzerá krásne – nezáležiac na tom čo má oblečené a ešte dôležitejšie, že takéto výroky by ani nemali byť a jej slovnej zásobe. Mali by sme zastaviť kamarátky –a nás samé- v ich hovorení.

Aj keď to môže byť slabá útecha, vedieť, že aj iní majú diery v sebavedomí, nahlas podporovať také pocity, nám nerobí žiadne dobro. Namiesto toho sa musíme uistiť, že nemrháme časom na negatívne slová o našom vzhľade – ani letmé myšlienky. Pozitivita –a negativita- môže byť rozdelená slovami, ktoré sa rozhodneme používať. Nesmieme samé seba dávať do pozície, ktorá nás núti cítiť sa niečím menej než sú ostatní. Zdržiavanie sa od hovorenia negatívnych vecí o našich telách je štartom k tomu byť spokojní – dúfam viac než spokojní- s tým kto sme. V kontrole vlastných myšlienok je sila.

Snažiť sa aby sme sa zmestili do určitej formy alebo vzoru, v móde alebo inde, je časťou problému. Je zaujímavé zvážiť, že sme OK s tým ak nepodriaďujeme rovnakým veciam v iných aspektoch našich životov, ako je hudba alebo potravinové výstrelky. Určite, sú príležitostné diéty, ktoré všetci proste musíme vyskúšať, ale neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som jedla repu. A predsa, keď príde na módu, tak veľmi sa snažíme prijať akýkoľvek trend, nezáleží na tom ako vyzeráme. Spôsob ako sa vyhnúť tejto dileme je jednoduchí: sebaocenenie. Dejú sa úžasné veci, keď sa očistíme od negativity. Aj keď sme zvyknuté na sebaodmietanie, môžeme ho prekonať ak príjmeme samých seba – nie iba akceptovanie, ale aj podpora samých seba, je prvým krokom k tomu byť skutočne pôvabný. Ten polmaratón, ktorý sme odbehli, román ktorý sme vydali, mozole od topánok. Toto sú veci, ktoré nás robia krásnymi. Ani nepomysli na svoje časti, ktoré považuješ za nedokonalosti – vady. Namiesto toho, som si uvedomila, že môj krátky trup je jedinečný pre mňa a je súčasťou toho, čo ma robí krásnou. Pozri sa na to takto: Otoč ten starý výrok, že sa treba správať k iným tak ako chceš by sa oni správali k tebe. Hovor sebe to, čo by si povedala svojej kamarátke či sestre. Nezosmiešnila by si svoju kamarátku, tým že by si o jej vzhľade hovorila niečo negatívne, či áno? Musíme sa starať rovnako, keď hovoríme o sebe: je jednoduché zabudnúť byť jemný k svojim vlastným pocitom. Je možné byť pravdivý a pri tom stále pozitívny, a pravdou je, že nezáleží na tom, ako odlišne vyzeráme, všetky sme krásne.

---

uverejneným v magazine Darling. Do slovenského jazyka s povolením preložila