Už je to tretí rok, čo som začala nový zvyk. Nový kalendárny rok začínam detoxom. A hoci sa spája skôr s jarnými mesiacmi, ja ho praktizujem už v januári. Detoxikačné kúry majú za cieľ odstrániť či zneškodniť toxické látky v tele. Ide o očistu v záujme zdravia.

Môj detox sa netýkal ani tak môjho tela, ako mojej duše. Potrebovala som detoxikačnú očistnú kúru – v záujme zdravia môjho manželstva. Hnev. Horkosť. Pýcha. To bolo len zopár toxických látok, ktoré nakontaminovali moje srdce a postoje.

Som vydatá už takmer 16 rokov. Posledné roky boli pre nás náročné. Niektoré problémy ostali nevyriešené, nedostatok spoločného času a rýchle tempo, ktorým sme žili na konci roka, sa na náš vzťah opäť podpísali: začal byť zamorený vlastnou únavou, nedostatkom času na rozhovor či spoločné zážitky, prevádzkovou komunikáciou o tom, kto kde má byť a čo má kto vybaviť. Ocitli sme sa v bode, kedy by ste sa vedľa nás necítili veľmi pohodlne… mali sme voči sebe pichľavé poznámky a už aj naše okolie začalo zachytávať, že medzi nami niečo nie je v poriadku. Poznáte tie situácie, keď ste vedľa páru a bez toho, aby manželia vyjavili niečo zo svojich problémov, ste si istí, že sú nimi zmietaní? Napätie sa dá krájať a vy neviete, či to začať riešiť, či od nich radšej utiecť.

Po skočení vianočných sviatkov som bola pevne rozhodnutá, že s tým potrebujem niečo robiť. Že sa vo mne nahromadilo toľko škodlivých látok, že už nekontaminujem len náš manželský vzťah, ale aj okolie, v ktorom sa pohybujem. A tak som sa stiahla do ticha, aby som mohla zachytiť ozveny môjho vlastného srdca, získať odvahu čeliť tomu, čo v sebe nájdem, a posunúť sa ďalej. Začala som sa zaoberať tým, o čom Bill Hybels hovorí ako o „posledných 10%“. V otvorenom konflikte vyjde obyčajne na povrch 90% z problému, no tých 10% je skutočným „slonom“ v miestnosti.

V tomto období som narazila na knihu, ktorá mi pomohla identifikovať škodliviny, ktoré zamorili moje srdce. „Nemiluje ma“, sťažovali sa všetky ženy v jeho poradni. „Neváži si ma“, mysleli si o svojej žene muži. Dr. Eggerich v knihe „Láska a úcta“ vysvetľuje, že ženina najdôležitejšia potreba je cítiť, že ju jej manžel miluje. On zas musí cítiť, že si ho jeho manželka váži. Ona bez jeho lásky reaguje neúctivo; on bez jej úcty reaguje neláskavo, a tak sa vytvára začarovaný kruh. My sme sa točili uprostred tohto začarovaného kruhu ako deti na kolotoči.

No východ z tohto bludného kruhu existuje. Ty dáš mužovi úctu a on ti opätuje lásku. Ty urobíš krok k nemu a on ti to vráti. A zrazu je to ako lavína. Dobrá lavína.

Láska však prúdi len tam, kde jej na to vytvoríme priestor. V upchatom srdci nie je priestor pre lásku. V mojom krvnom obehu kolovalo príliš veľa „nežiaducich látok“, ktoré nepomáhali tomu, aby sa láske darilo. Potrebovala som sa týchto toxínov zbaviť.

Jednoduchým… ODPUSTENÍM. A uvedomením si, že vo vzťahu som v prvom rade zodpovedná za VLASTNÉ postoje a činy.

Darovať milý úsmev, dobrú náladu, ocenenie, nežný dotyk, povzbudenie, úctu, odpustenie… Začala som do vzťahu dávať to, čo sama od neho očakávam.

A potom sa to stalo. To, čo som dala, sa vracalo späť.

Niekedy sa necháme oklamať tým, že láska je v prvom rade o príjemných pocitoch, a že len zo zamilovanosti môžeme robiť krásne a bláznivé veci. Ale vlastná skúsenosť ma naučila, že niekedy treba tej zamilovanosti pomôcť, urobiť niečo krásne a bláznivé, a tie pocity sa dostavia.

Na začiatku detoxu vraj môžete rátať s únavou a bolesťami hlavy. Hej, je to pravda. Na konci sa však tešíte z novej sily a viete, že váš organizmus zas raz funguje tak, ako má.

„Chcem ti povedať, že som sa do teba znovu zamiloval“, povedal mi v jeden večer manžel. Wow. Škodliviny odplávali. Vzduch je čistý. Srdcia nezamorené. Láska znova prúdi.