Zakaždým, keď si začínam myslieť, že mi to už za volantom ide celkom dobre, príde nejaký chlap s chlapskou poznámkou a moje šoférske sebavedomie klesne na bod mrazu.

Nedávno som sa snažila vycúvať z hustého radu predpanelákových áut, a keďže som nechcela ďalšiu ozdobu na laku auta, tak som požiadala vonku postávajúceho suseda, aby ma navigoval. Najprv nebola žiadna reakcia a potom sebavedome zahlásil: „Pani, veď tam máte miesto pre tri kamióny.” Potom sa stala neuveriteľná vec, milý sused pristúpil k môjmu autu, otvoril dvierka a požiadal ma, aby som vystúpila, že on mi to vycúva radšej sám. Ja som naozaj v tom šoku vystúpila, ale musím priznať, že mu to cúvanie išlo o čosi lepšie ako mne. Keď som odchádzala, ešte sa švihácky naklonil k môjmu okienku a zahlásil: „Keby ste potrebovali kondičné jazdy, som vám k dispozícii, bývam na druhom.”

Pomyslela som si, že on by si mohol pre zmenu kondične skúšať umývanie riadu, varenie, prebaľovanie a žehlenie – a to všetko spolu naraz, či by bol taký frajer. Ale ono ma to potom prešlo… na chvíľu.

„Tomi, v tom aute nie je benzín.”

„To ti vystačí.”

„No, len aby som nezostala niekde visieť.”

„Hovorím ti, že ti to na zajtra vystačí.”

„Dobre.”

Stojím na križovatke o tretej poobede, zrazu vypol motor. Naskočila zelená, ale moje auto nenaskočilo. Za mnou sa ozývalo trúbenie, vystúpila som z auta zúfalá, hľadajúc očný kontakt s gentlemanom, ktorý by sa ma spýtal: „Smiem vám nejako pomôcť, madam?”

Namiesto toho som nadviazala očný kontakt asi s 250 cestujúcimi nacpanými v jednom trolejbuse, ktorý ma práve trúbiac obchádzal.

„Zaškrtím ťa!!” jačala som mužovi do telefónu. „Sedím v aute bez benzínu uprostred križovatky v najväčšej premávke!”

Našťastie, benzínka bola rovno predo mnou a dvaja muži mi to tam dotlačili.

„Vám došiel benzín, tak to mi otvorte prednú kapotu, musím vám to tam vcucnúť.” povedal pán z benzínky. („Vcucnúť” – nerozumiem, čo tým myslel, nepýtajte sa ma.)

Pre pánajána, prednú kapotu som v živote neotvárala. Postavila som sa pred auto a podrobne ho študovala.

„Čo tam robíte?”

„Nooo, snažím sa zistiť, ako sa to otvára.”

„Moje nervy! Veď to sa otvára vo vnútri auta!”

„Aha, a kde?”

„Prosím vás, sadnite si radšej do auta, ja to urobím, ja vám aj natankujem.”

Konečne reč gentlemana.

Nechápem, chlapi, čo na tých autách vidíte. Sú to len autá. Na jazdenie. Mne je absolútne fuk, v čom sedím, aj tak to nerozoznám. Takže sa orientujem podľa farieb.

„Pane, prosím vás, to auto je vaše? Potrebujem, aby ste ho trochu posunuli, nemôžem odísť.”

„Myslíte tu Oktáviu?”

„Noo, také biele… vedľa zeleného.”

Kvôli autám sú len samé hádky.

„Jejda, netrieskaj s tým kufrom tak!”

„Chcela som ho zavrieť dobre, tak som musela vynaložiť trochu sily.”

„Trochu? Veď si to skoro rozbila!”

„Včera si sa hneval, že som ho zatvorila slabo, tak dnes som ti chcela urobiť radosť.”

„To mi teda urobíš radosť, keď nám rozbiješ auto.”

„Dooobre, môžem sa prihlásiť na kurz zatvárania kufra.”

„No vidíš, to by bolo super!”

Debata o autách medzi partnermi nie je vždy šťastná téma.

„Pozri sa na to BMW pred nami. No nemá krásny zadok?”

„Uhm.”

„A pozri na ten tvar svetiel! Nádhera!”

„Uhm.”

„No nie je impozantné? Čo ti to pripomína?”

„Pripomína mi to môj nový tlakový hrniec!”

„Uhm.”

„A ten je tiež skvelý, lebo má poistku.”

„Uhm.”

Je zaujímavé, že muži vôbec nevidia, keď je doma strašný neporiadok, ale aj malý mikroškrtanček na laku auta si okamžite všimnú.

„Kde si to zase škrtla?”

„Hm, neviem. Asi ako som ráno cúvala okolo tých kontajnerov.”

„Na ľavej strane?!”

„Nie, na pravej… Prečo? Aj na ľavej je niečo?”

„To si si predsa musela všimnúť!”

„No, keď mi podáš lupu, možno si to všimnem!”

Vymenili sme starý Favorit za novú Almeru. Môj manžel raz večer hútal.

„Rozmýšľam, že by sme ten Favorit nepredali.”

„Tomi, prosím ťa, veď nemáme peniaze, musíme ho predať.”

„Veď práve, nemáme. Rozmýšľam, že by som ti nechal Favorit na rozbitie.”

Nechápem, jazdím už roky a ešte som nemala ani jednu nehodu, len pár škrtancov. A nie, nejazdím dvadsiatkou!

Dobre, dobre! Možno ste v niečom lepší, ale uznajte, že ste radi, že nás máte. Ja viem náhodou upiecť úžasný tvarohový koláč. Pred dámami, ktoré výborne zvládajú auto, skladám klobúk. A nabudúce buďte na mňa milší, som len žena za volantom.

fotografia: pexels.com