Leto máme tu a s ním aj čas dovolenkovania. Niektorí majú už určite miesto vybrané a niektorí ešte stále chodia s prstom po mape.

V našej rodine je jednou zo základných hodnôt dovolenky sloboda, a preto si málokedy niečo “bukujeme” dopredu. Väčšinou máme hmlistý nápad a doťahujeme to tesne pred dovolenkou a už sa nám stalo aj to, že sme plán úplne zmenili, dokonca aj počas dovolenky. Môžme si to dovoliť, malé deti nám už doma neplačú a nám stačí stan, auto, spacáky a občas bicykle na streche. Ak ste podobní blázni ako my, mám pre vás tip. Toskánsko. Dali sme si ho teraz v júni. Je úžasné a nádherné. Vedela som to, lebo som to videla na fotkách, ale treba to zažiť.  

Prvá zastávka na našej ceste po Toskánsku bolo Assisi. Prepracovali sme sa k nemu postupne cez Benátky a San Marino. Decká sme nechali doma babičke, spali sme v aute, takže sme boli úplne free. Trochu sme nevedeli, čo máme od Assissi čakať okrem toho, že je tam nádherný chrám. Skutočnosť predčila naše očakávanie. Hneď ako sme vošli do stredovekého kamenného mestečka, otvorili sme pusu od úžasu a dlhú dobu ju zabudli zatvoriť. Do noci sme sa prechádzali po úzkych kamenných uličkách. Každý dom bol nádherný, mal drevené masívne dvere s kovanými kľučkami. Všade hortenzie, kaktusy a muškáty. Žiaden dom nemal opadanú omietku, všetko bolo dokonalé. Na druhý deň sme navštívili baziliku svätého Františka, ktorá má tri poschodia nad sebou.

Ďalšou zastávkou bolo údolie d ´Orcia, ktoré zahŕňa niekoľko romantických dediniek, zámkov a fariem. Celá oblasť je chránená ako národný park. Zašli sme na večeru do dedinky Pienza, ktorá je tiež nazývaná ako “Ideálne mesto”. Na druhý deň sme si požičali bicykle a urobili výlet po celom okolí. Prechádzali sme si jednotlivé dedinky, ku ktorým sme museli vystúpiť strmými kopcami, preto doporučujem aby ste to urobili ako my a požičali si elektrobicykle. Typické pre túto krajinu sú osamelé veľké kamenné domy na kopci, obrastené brečtanom, obklopené tujami a borovicami. Neustále som vzdychala blahom pri pohľade na tú krásu.

V Siene sme chceli stráviť doobedie a pokračovať v ceste, ale neplánovane sme tam zostali celý deň. Tentokrát z úplne pragmatického dôvodu. Pokazilo sa nám auto. A ako sa môj manžel vždy chváli, že on dokáže zaparkovať úplne všade ako každý, kto vyrastal v Petržalke, tak naozaj mal pravdu. Skvele to zaparkoval medzi dve autá do radu, centimeter od každého. Odťahovka mala čo robiť, aby nás odtiaľ dostala. Samozrejme, až keď skončila siesta, počas ktorej sa nikomu nedovoláte ani nedoklopete. Nuž, museli sme čakať. Ale aj to sme pokladali za zážitok, ktorý k cestovaniu patrí, stretli sme pár veľmi milých a ochotných ľudí, ktorí nám v tejto obtiažnej situácii pomohli. Využili sme google prekladač na múdrom telefóne, pretože tak ako v reštauráciach a hoteloch sa bez problémov dorozumiete po anglicky, od talianskych mechanikov toto očakávať nemôžete.

Našťastie ešte v ten deň sme mohli pokračovať v ceste a namierili sme si to na San Gimignano. Ak k tomuto mestečku prichádzate, keď už sa stmieva, máte pocit, že vchádzate do Disneylandu. Už z diaľky na vás žmurká veľa svetielok vychádzajúcich z jeho vysokých veží. Veže reprezentujú historický zvyk bohatých šľachtických rodín, ktoré sa uchádzali o určitý status tým, že stavali vysoké veže. V 14. storočí tu stálo 72 veží, a za každú zbúranú bol vlastník povinný vystavať novú. Dnes tam môžete nájsť už len 14 veží.

Nakoniec, ako čerešničku na torte sme navštívili Cinque Terre. Tento národný park zahŕňa päť miest. Ide o skalnatú pobrežnú oblasť v Janovskom zálive, popri pobreží Ligurského mora. Farebné domčeky sú terasovito postavené na skale s uzučkými uličkami, musíte počítať s veľa schodmi. Jednotlivé dedinky sú spojené vyhliadkovou trasou popri pobreží v skale nad morom. Keby ste si to chceli prejsť celé, čaká vás 18 km výlet. Momentálne je jedna časť trasy zatvorená, ale dá sa to prejsť vrchom cez olivové háje a vinice. Výhľady stoja za to. Ak by ste si to chceli skrátiť, je možné použiť vlak, ktorý prechádza medzi jednotlivými mestečkami skalným tunelom.

Posledný deň sme si chceli dať oddych, plánovali sme sa len kúpať, ale veľké vlny nám to nedovolili. Na skale viala čierna zástava s lebkou, ktorá nás varovala pred vstupom do mora. Ale aj bez nej nám bolo jasné, že dnes sa neokúpeme. Prudké nárazové vlny by nás rozomleli o skaly. Vstup do mora je drsnejší, miestami sú tu veľmi strmé útesy. Miestnej mládeži to zjavne nevadí, pretože deň predtým sme pozorovali, ako bez problémov skáču do mora z útesov vysokých 10-15 metrov.

Sadli sme si na kraj skaly a sledovali, ako sa rozbúrené vlny trieštia o útesy a spenené narážajú na pobrežie. Nechali sme sa osviežiť aspoň sprchou z roztrieštených vĺn, ktoré nás sem-tam zasiahli. Sedeli sme tam hodiny a bolo nám dobre.

Prajem všetkým krásny dovolenkový čas, a keby ste náhodou nevedeli kam ísť, doporučujem Toskánsko.