KEĎ SOM VYRASTALA, JEDÁLENSKÝ STÔL BOL PRE MŇA POSVÄTNÝM MIESTOM. OBIDVAJA MOJI RODIČIA CEZ TÝŽDEŇ PRACOVALI, AVŠAK PO VÄČŠINE VEČEROV BOLO NA STOLE DOMA UVARENÉ JEDLO. ZDRAVÉ JEDLO, NIČ  PREPYCHOVÉ. NEJAKO AJ NAPRIEK NÁŠMU ČASTO NEKOORDINOVANÉMU A PRÍLIŠ ZANEPRÁZDNENÉMU ROZVRHU, MOJI RODIČIA POVAŽOVALI ZA PRIORITU, ABY SME SI SPOLU SADLI A MALI SPOLOČNE ASPOŇ JEDNO JEDLO DO DŇA.  ŠOKUJE MA, KEĎ SI RETROSPEKTÍVNE UVEDOMÍM, ŽE SME MEDZI RUGBY, FUTBALOM, ŠTUDENTSKOU RADOU A NESPOČETNÝMI ZLOMENÝMI KOSŤAMI, ROZCHODMI A I STRESMI V PRÁCI, VÔBEC JEDLI.

TAM PRI STOLE, NAD MAMINÝM PEČENÝM KURČAŤOM, ALEBO OCKOVÝMI ŠPAGETAMI S MÄSOVÝMI GUĽKAMI, SME SI VYMENILI PRÍBEHY, NÁPADY A BOJE – ŽIADEN SEN NEBOL PRÍLIŠ VEĽKÝ, ANI TÉMA PRÍLIŠ HLÚPA, AK BOLA OHĽADUPLNÁ. ROZHOVOR PRI VEČERI NEMAL ŽIADNE PRAVIDLÁ A RITUÁLY, OKREM JEDNÉHO A TO, ŽE SARKAZMUS A PÝCHA NEBOLI TOLEROVANÉ. MOJI RODIČIA VYTVORILI PROSTREDIE AUTENTICKOSTI, STAROSTLIVOSTI A KOMUNIKÁCIE, KTORÉ NÁS PRIPRAVILI NA TO, ABY SME MIMO JEDÁLENSKÝ STÔL VIEDLI ŽIVOTY A FORMOVALI VZŤAHY, KTORÉ STELESŇOVALI TIE ISTÉ HODNOTY.

O desaťročie neskôr, rodinné jedlo je  zriedka súčasťou našej prvotnej rodiny. Môj manžel a ja  máme rodičov, súrodencov, bratrancov a sesternice roztrúsené v 11 štátoch. Ak máme šťastie, tak sa nám podarí dostať príbuzných okolo jedného stola raz do roka. Konverzácie sa často točia okolo zameškaného – svadby, výročia, narodenia, cestovania, postupy v práci atď. – pred tým než sa ponoria hlbšie. Časom a vzdialenosťou sa naše myšlienky a filozofie odlíšili.  

Letmé témy sú dobrým základom, ale všetci túžime po čomsi viac. Stretneme sa pri stole, a akoby po prvýkrát,  máme vytvoriť nový rámec konverzácie, ktorá povzbudzuje, oživuje a láskavo vyzýva.

Preto, tým ako prechádzame vekom dospelosti, väčšina z nás je povolaná k tomu, aby rozšírila svoju predstavu o „ rodine“, o tých ktorí sú okolo nás: priateľov, kolegov a rodiny iných ľudí. Sťahujeme sa do nových miest, zamestnáme sa, skončíme so zamestnaním, nájdeme lásku, stratíme lásku a v tomto procese sme pozvaní rozšíriť svoju predstavu o rodine, aby sme sa podelili o dobrodružstvo našich životov.

Časom, zámernosťou a okolnosťami rastieme, aby sme milovali a potrebovali tieto vybrané rodiny, aby podporovali a  živili našu ľudskosť.  Spoločné jedlo je vynikajúcim priestorom na to, aby sme slúžili iným a iní nám. Odkedy sme sa pred tromi rokmi utáborili v Colorade, naše rodiny sa stretli okolo stola, aby sfúkli sviečky z dvoch tuctov  narodenín, oplakali dva rozvody, oslávili nové vzťahy a bábätká a pripili si na hromady ďalších osobných a profesionálnych triumfov. Jedálenský stôl slúži na povzbudzovanie a oslavu. Je podstatou nášho základného  pochopenia toho, že sme doma, máme sa dobre a sme vždy tam, kde patríme. Spolu. To je skutočná radosť, však?

Ľudia často hovoria, že kuchyňa je srdcom domova. A do veľkej miery súhlasím. Varím a na živobytie si zarábam vytváraním receptov, takže prirodzene trávim väčšinu svojho času pri sporáku alebo kuchynskom dreze – ak nie  vlastnom tak cudzom. Avšak napriek pochabosti a nadšeniu, ktoré sa v kuchyni nachádza pred jedlom, verím, že keď sa zhromaždíme okolo jedálenského stola, zažijeme niečo nehmatateľné a posvätné presahujúce akt samotného jedenia.

Pri stole sa delíme. Delíme sa o jedlo, ale čo je viac, delíme sa o život. Veľké, alebo malé, upratané alebo nie, naše jedálne nás vyzývajú k tomu, aby sme sa vzdialili od zložitostí a stresorov života a zaoberali sa našimi základnými potrebami výživy a spoločenstva. Jedlom a kamarátstvom sme správne vystrojení, na to aby sme dali svetu celé naše skutočné ja.  

Som si istá, že budete súhlasiť s tým, že pri rodinnom jedle, to takmer nikdy nie je o tom, čo je na tanieri pred vami, ale je to o spojení, spomienkach, ktoré vznikli pri spoločnom tanieri v dobrej spoločnosti. Čas jedla je príležitosťou, poznať, počuť a vidieť jeden druhého spôsobmi, ktoré sú bežnému pohľadu ukryté. Teoreticky sme viac spojení, ako kedykoľvek inokedy v dnešnej modernej digitálnej dobe.

Je ilúziou myslieť si, že naša intimita sa zväčšuje s technológiou, ktorá poskytuje tak veľa príležitosti, na to, aby sme boli spojení s tými, ktorých milujeme a zaujímame sa o nich. Čo som si všimla v mojom kúte sveta, je to, že naše zariadenia nahrádzajú nemerateľné kvality empatie, úsilia a lásky, ktoré vytvárajú bohaté medziľudské vzťahy. Sadnúť si a komunikovať spolu za stolom, bez rozptýlenia pozornosti je darom skutočnej autentickosti.  

V priebehu našich životov sa rodinné jedlá  prispôsobili našim potrebám a okolnostiam.   V závislosti od toho, kde sa dnes nachádzaš, môžeš byť v procese budovania tradície tam, kde žiadna nebola, môžeš viac spoznávať spolubývajúcich a priateľov, búrať staré rodinné tradície, ktoré už viac neslúžia, alebo môžeš byť niekde v strede. Môj manžel a ja sa nachádzame v týchto “rokoch medzi” – po svadbe, pred deťmi, so zopár vráskami, ale nie dostatočnými na to, aby nás nevyhnutne urobili múdrymi – v období keď máme luxus v tom, že jeme vonku kedy chceme a kde rodinné večere často začínajú neskoro, neskoro sa končia a zahŕňajú jedlá, ktorými sa vyhýbame tomu, čo je pre tých, ktorí kŕmia ústočká nudou. Na Deň vďakyvzdania varíme jahňa namiesto moriaka, nikdy neprestierame stôl podľa štandardov Emily Post (Pozn.: Emily Post – americká autorka píšuca o etikete) a niekedy jeme zvyšky priamo z Tupperware misiek, opierajúc sa o kuchynský drez.

Ale domnievam sa, že niektoré jemné tradície sa už formujú; Shaun mi robí koktail, zatiaľ čo ja krájam zeleninu, povieme si svoju verziu vďaky pred jedlom, tým, že si povieme o jednej krásnej veci, ktorú sme počas dňa zažili a stále spolu umývame riad. Sme v období cibrenia a privlastňovania si rodinných večerí, pred tým než sa k tejto zábave pridá ďalšia generácia. Milujem  obdobie, v ktorom sa teraz nachádzam, tak veľmi, ako milujem to, ako vyzerali naše tradície predtým a taktiež to, kam ich život povedie.

Som si istá, že príde deň, keď sa stoličky za naším stolom znásobia.  Rodinné večere opäť nadobudnú nový význam, keď sa budeme učiť majstrovstvu rodičovstva. Vidím deti, ktoré po plaveckom tréningu s mokrými vlasmi a zvráskavenými prstami bežia k stolu pre tie isté momenty úľavy a celosti, ktoré nám poskytovali naši predkovia.  Naši rodičia sa vtedy v ich starom veku pozrú dozadu, zasmejú sa a pripoja sa k nám, nech už naše nové tradície nadobudnú rôznu podobu. Potom, ak budeme mať šťastie, deti vykročia do svojho vlastného života a založia si svoje vlastné rodiny, pridajúc alebo odoberúc to, na čom im najviac záleží.

Medzitým, od môjho stola k tvojmu želám tebe a tvojim rodinám krásu v zlomenosti, smiech aj napriek bolesti a spoločenstvo, ktoré sa snaží rozvinúť to najlepšie jeden v druhom.

[tabs slidertype=“simple“] [tab]SKONTROLUJ SI MOBILNÝ TELEFÓN PRI DVERÁCH. Vo vstupnej hale domu, maj košík na elektronické zariadenia a požiadaj hostí, aby si ich vyzdvihli pri odchode alebo v skutočne naliehavých prípadoch. Nič nehovorí viac: “Radšej by som bol niekde inde” ako skenovanie e-mailu za stolom.[/tab] [tab]UROB SI SVOJU DOMÁCU ÚLOHU. Preskoč banality ako sú” Čo v práci?” a “Čo nové v živote?” a preskúmaj svojich hostí, čo sa týka aktivít alebo udalostí, na ktoré si spomínaš (alebo ktoré boli spomenuté na sociálnych médiách), ktoré boli zrealizované odvtedy, čo ste boli naposledy spolu. Opýtaj sa na detaily švagrinej svadby, služobnej cesty do Bostonu, alebo kempingového výletu v Novom Mexiku.[/tab] [tab]JEDZ POMALY. V priebehu dňa sa pohybujeme dosť rýchlo z bodu A do bodu B. Precvičuj si dýchanie medzi hltmi a naozajstným užívaním si jedla a prostredia, do ktorého si bola pozvaná.[/tab] [tab]BUĎ AKTÍVNOU POSLUCHÁČKOU. Pýtaj sa aktívne, a buď zainteresovanou poslucháčkou. Vyvíjaj vedomé úsilie nielen počuť slová, ktoré padnú za stolom, ale uvažuj o a potvrdzuj informácie, ktoré sa vymieňajú, skúmaj, poskytuj spätnú väzbu a odolaj nutkaniu vzťahovať veci na seba.[/tab] [tab]KONVERZUJ S OTVORENOU MYSĽOU. Žartovanie a debatovanie sú zdravými súčasťami autentických vzťahov, nie však drzosť a neúcta. Snaž sa byť otvorenou, horlivou učiť sa a oslobodenou od predsudkov. Bez ohľadu na tvoje politické presvedčenie, duchovnú prax a názory na súčasné udalosti, pristupuj ku konverzácii s rovnakou dávkou vnímavosti, ktorú by si ocenila na oplátku.[/tab] [tab]ZDRŽ SA OHOVÁRANIA. Pravdepodobne neexistuje nič neatraktívnejšie a zbabelejšie, ako keď sa zle rozpráva o osobe, ktorá nie je prítomná. Ohováranie vykresľuje ohovárača ako podozrivého, neistého, nedôveryhodného a neúctivého. Pamätaj na to, že: ”Veľké mysle diskutujú o myšlienkach. Priemerné mysle diskutujú o udalostiach, malé mysle diskutujú o ľuďoch.” Eleanor Rooseveltová. [/tab] [tab]ĎAKUJ. Aké šťastie! Zvládla si ďalší deň v dobrom aj v zlom. Určite je v danom dni alebo týždni niečo krásne, čo stojí za to, aby si sa o to podelila a oslávila to s tými, ktorých máš rada. Dobrota sa prejavuje dobrotou, takže urob si čas na to, aby si uctila to, čo napĺňa tvoj pohár.[/tab] [/tabs]

Ktorý tip sa ti najviac páči (alebo najviac potrebuješ)? Napíš v komentári. 

pôvodným článkom “Ultimately connected”, uverejneným v magazine Darling (11. vydanie) fotografia: Ted Emmons. Do slovenského jazyka s povolením preložila Zuzana Nováková.