Poznáš ten pocit, keď ťa čaká obrovský kus práce, ktorú musíš stihnúť, pretože potom ťa čakajú ďalšie povinnosti. Niekedy sa tá práca nakopí a je super, ak máš vo svojom okolí niekoho kto ti môže pomôcť. Mám veľmi rada, keď s rodinou alebo s priateľmi môžeme spoločne pracovať na rôznych projektoch okolo domu, v byte atď. Všetko ide tak akosi rýchlejšie:-D, práca sa stáva zábavou, pretože si užívate spoločnosť jeden druhého. A to ani pri tom nemusíte veľa rozprávať.

Moja sestrička ma pozvala do jedného takéhoto projektu. Ako sme tak spolu huževnato pracovali a plánovali ďalšie kroky, z dvora zaznelo: „Zuzka, poď si so mnou zahrať futbal.“  „Júúúj, teraz nemôžem, musím doumývať žalúzie a potom ma čaká dlážka a potom…..ale potom si s tebou zahrám.“  Mamička môjho synovca počúvala náš rozhovor a z kuchyne zakričala, že si kľudne môžeme ísť zahrať futbal.

Vtedy mi to došlo. Čas, ktorý strávim so svojím synovcom je oveľa, oveľa podstatnejší ako práca, ktorú som robila. Tým, však nezmenšujem jej dôležitosť, to nie, v žiadnom prípade! Všetko som prerušila, vyšla von a pustila sa do futbalového zápasu s mojím synovcom. Po piatich minútach som bola celá spotená a uchechotaná ako malé dievčatko. Môj synovec samozrejme, že vyhral….Podali sme si ruky a sľúbili sme si, že si spolu ešte určite zahráme.

Človek, rodič, dieťa, súrodenec, príbuzný, priateľ je v danom momente oveľa dôležitejší ako čokoľvek iné čo robíš. Maj odvahu, zastav sa a venuj sa mu. Venuj sa mu celou svojou bytosťou. Ani len netušíš, čo mu môžeš dať….a možno dostaneš oveľa viac ako dáš.

Pri futbale som sa narehotala ako kôň(vôbec netuším prečo? Možno z toho, že svojim synovcom vôbec nestačím, aj keď sa stále zdokonaľujem:-D). Po zápase som sa vrátila opäť k práci. Všetko sme stihli, nič nám neušlo, ani tá vzácna chvíľa…