Zdá sa, že jedným z našich najväčších spoločných ženských strachov je starnutie. Veď, buďme úprimné: Kedy naposledy sa niekto z tvojich známych tešil na dovŕšenie tridsiatky? Mám iba 24 a už som nespočetne krát počula, že by som mala používať krém proti vráskam, usilovne cvičiť, atď., aby som si udržala mladistvý vzhľad najdlhšie ako sa len dá. Podľa ich slov „to odtiaľto ide už iba dole kopcom.“

Znie to trochu dramaticky, táto rada však odhaľuje veľmi reálny kultúrny príbeh. Toľko žien sa bojí, že svojím starnutím stratia atraktivitu a stanú sa „neviditeľnými“ pre spoločnosť, alebo že zoslabnú a budú závislé na iných. Osobne sa bojím, že keď jedného dňa dosiahnem sedemdesiatku, uvedomím si, že som sa nestala človekom, akým by som mala byť alebo som si nesplnila sny, ktoré som chcela.

Predsa premýšľam, či sú tieto obavy odôvodnené. Keď trávim čas so staršími ženami, vždy ma zasiahne ako veľmi by som sa im chcela podobať. V mnohých prípadoch pozorujem hojnosť múdrosti, sebadôveru, krásu a pokoj, ktorý sprevádza ich vek. Čím staršie sme, tým viac môžeme spätne pozorovať svoje životy s osvieteným poznaním toho, čo všetko sme sa naučili, ako sme počas tejto cesty rástli, môžeme si vážiť naše jazvy z minulosti a prežívať radosť z tejto cesty.

Akékoľvek staré sme, vždy máme slobodu byť skutočne samé sebou (vrásky a všetko) a zlepšovať svet svojimi unikátnymi osobnosťami a darmi. A dúfajme, že počas nášho starnutia, sa naučíme prijať fyzické zmeny a celým srdcom prijať aj tie mentálne a emocionálne – keď nadobudneme viac skúseností, z ktorých môžeme čerpať, viac porozumenia a sebalásky, viac perspektívy a pokoja.

„Akékoľvek staré sme, vždy máme slobodu byť skutočne samé sebou (vrásky a všetko) a zlepšovať svet svojimi unikátnymi osobnosťami a darmi.“

Keď sa sústredíme výhradne iba na číslo reprezentujúce náš vek, dovolíme nášmu negatívnemu vnímaniu o starnutí zmenšiť vnútorné svetlo v nás. Avšak, ak berieme vek iba ako meranie, môžeme vedieť, že kto sme, aké sme krásne a šťastné, nemôže byť týmto určované.

Anglický dramatik George Bernard Shaw povedal, „Neprestaneš sa smiať, keď zostarneš. Zostarneš, keď sa prestaneš smiať.“ Faktom zostáva, že nezáležiac na tom, ako mlado sa cítime, aké sme zdravé, či ako dobre sa o seba staráme, starnutie je súčasťou života. Môžeme sa ho pokúsiť odvrátiť pomocou chirurgických zákrokov či rôznych krémov, no nakoniec to dostihne každú z nás. Tak to privítajme ako to príde a oslavujme všetky príležitosti a život, ktorý nám bol daný každým uplynulým rokom, vediac, že to najlepšie ešte len príde.

Videla si samu seba rásť počas starnutia? Sú nejaké stránky starnutia na ktoré sa tešíš?

pôvodným článkom od Amy Cummins “Why you should look forward to getting older”, uverejneným v magazine Darling  fotografia: Monica Outcalt. Do slovenského jazyka s povolením preložila Darina Árendášová.