Mám dve kamarátky. Sú síce o niekoľko desiatok rokov staršie a o niečo dlhšie im trvá, kým prejdú po kuchyni, ale to mi nevadí. Pamätám si na ne odjakživa. Vždy, keď sme sa stretli, vedeli ma povzbudiť milým slovom, alebo aj prísne napomenúť.

Minule, keď som ich bola navštíviť, ma poprosili, či by som nemohla skočiť do obchodu. Tak som s nákupným zoznamom čiastočne naškrabaným na použitej obálke a  s čiastočne uloženým v pamäti, vyrazila na nákup do blízkeho strediska. Dbala som na to, aby som nakúpila presne to, čo bolo v zozname a aby sa mi nestalo, že namiesto sardiniek v oleji prinesiem sardinky v paradajkovom pretlaku:-D.

Po úspešnom nákupe sme strávili spolu čas pri šálke čaju. Hovorili sme o svojich starostiach i radostiach. Na stole rozvoniavali koláčiky, do tváre mojich hostiteliek padali snehobiele a strieborné vlasy a sem tam sa im pery zakrivili do úsmevu.  V dennom svetle mi ich zvráskavené ruky a tvár pripadali úplne nádherné. Najmä vtedy, keď sa pousmiali.

Keď som dorazila domov, prekvapil ma telefonát z neznámeho čísla. Odpovedala som a v slúchadle sa ozvalo:  “Zuzko, tie sardinky sú vynikajúce…Takéto dobre sardinky sme ešte nemali. Určite boli veľmi drahé…..” Pousmiala som sa a povedala som, že som rada, že im chutia a že im ďakujem za príjemné popoludnie.

Kúpila som úplne obyčajné sardinky. Myslím si, že to čo ich urobilo výnimočnými,  bola pravdepodobne chvíľa, ktorú sme spolu strávili. Vzájomné pohľady, hovoriace „počúvam ťa a snažím sa ťa pochopiť“ . Úprimné objatia pri vítaní a lúčení hovoriace: „ Mám ťa rada, vážim si ťa. Som rada, že ťa poznám.“ Uvedomila som si, ako veľmi sa navzájom potrebujeme. Ako veľmi si navzájom vieme pomôcť. Tým, že jednoducho sme. Sme naozaj prítomní a vnímaví. Keď jednoducho dávame samého seba.

Obyčajné sardinky v oleji chutili neobyčajne. Okorenila ich láska, porozumenie a úcta.  Aj ty máš každý deň príležitosť okoreniť chvíle tých, s ktorými sa stretávaš. Okoreň ich. Je len na tebe, aké korenie si vyberieš.

fotografia: flickr.com