Ešte predtým, než vôbec začnem písať, musím o sebe povedať jednu vec: nikdy by som o sebe nepovedala, že som vzorná matka a že moje výchovné metódy určite zaberajú. Z toho vyplýva, že ak o mojich deťoch niekto niekedy tvrdil, že sú nevychované, tak mohol mať pravdu. Ja sama tvrdím, že sú ešte stále vČítať ďalej
Jediné slovíčko… odvaha! Pred pár týždňami som sa zastavila začala premýšľať nad uplynulým rokom, čo priniesol, čo vzal, v čom bol iný, jedinečný. Stratila som svoju milovanú starkú, komunitné bývanie s mojimi milými priateľkami, živý a rôznorodý tímik v práci, skupinky a stretávania s mojimi vzácnymi dievčatami a ženičkami, spoločenstvo, do ktorého som chodievala načerpaťČítať ďalej
Bol koniec augusta a my sme v práci robili poriadok v kabinete a triedili knihy. Práve som stála na stole a do novej knižnice úhľadne vkladala knihy a slovníky. Snažila som sa, aby boli uložené podľa rovnakej veľkosti, kategórie, edície. Robila som to tak, ako by som to robila doma. Zodpovedne. Z myšlienok ma vytrhla kolegyňa: „Katuška, to nemusí byť dokonalé! NiktoČítať ďalej
Blížiaci sa deň svätého Valentína v nás môže vyvolať mnoho emócií: túžbu, vzrušenie, bolesť, zmätok, smútok, nádej – alebo rôzne kombinácie týchto emócií. Pre niektorých z nás je tento sviatok príležitosťou na preukázanie náklonnosti voči blízkej osobe, pre iných je pripomienkou toho, že niekto taký v ich živote chýba. Napriek všetkému, čo sa nám voČítať ďalej
Skutočnosťou je, že nie každý chlap požiada o ruku tak, že v prítomnosti kamier – ako vo filme – zaspieva na playback nejakú srdcovku s vopred pripravenou choreografiou. Nič také neurobil. Je to tak. Váš otec pre svoju polovičku nič také neurobil. No a?
Ráno v aute sa ma moje dieťa pýta, čo dostane na Valentína. Deti prišli na to, že je to ďalší sviatok, z ktorého by mohli niečo vyťažiť. Učia sa totižto veľmi rýchlo. Trochu som bola šoknutá, ale bola som na túto otázku pripravená. A tak som pohotovo priateľským tónom odpovedala. „Myslím, že Valentín je pre tých, čoČítať ďalej
Už si ani nepamätám, kedy som prvýkrát počula niekoho povedať, že má chorobu z povolania. Prišlo mi to zaujímavé a rozmýšľala som, ako sa k takému niečomu dá prísť. Dokonca niečo vo mne to obdivovalo. Mať profesionálnu deformáciu by totiž znamenalo, že človek už má čo-to v pracovnom svete za sebou a tak mal čas sa „zdeformovať“. Moje štúdium naČítať ďalej
Brácho stál predo mnou s tým záhadným úsmevom feťáka, ktorý si to práve šľahol. Čakala som čo z neho vypadne a je to tu: ,,Čakáme dieťatko.” No nazdar, podľa jeho výzoru som vedela, že si ani trošku neuvedomuje, čo ho čaká. A to ani napriek tomu, že videl vyrastať svojich troch divých synovcov. Prečo siČítať ďalej
O mojej prvej predpôrodnej príprave alebo ako som si ako prvorodička išla oči vyplakať