Hurá, prázdniny

IMG_6411

IMG_6420

IMG_6126

Hneď na začiatok musím povedať, že som sa vydala za muža, ktorý je vo vzťahoch mojím dokonalým opakom. Ja mám rada ľudí, spoločnosť, deti. On nemá rád ľudí, spoločnosť, deti. Veľmi vtipné. Som zaňho vydatá už viac ako 12 rokov a stále nám to skvele klape. Aj vo vzťahoch.

Jedno sme sa však naučili obaja: príliš veľa vzťahov môže byť na škodu. No žiadne vzťahy sú totálna katastrofa. Dokonca, môj muž osobne, mi minule prečítal veľmi dôležitú vetu, ktorú povedal Jim Collins (teraz neviem, či je dôležitá pre jej obsah alebo pre to, že ju povedal Jim, ale veta znie): “Život sú ľudia”.

Nuž a tak sme si tieto prázdniny užívali vzťahy. Veľmi som sa na tie tri týždne tešila, pretože sme nemuseli riešiť žiadnu školu. Žiadnu. Ani deti, ani ja. Aká úľava po dvoch rokoch “s nosom v knihách”! Niežeby som teraz knihy nečítala – za posledné dva mesiace od skončenia školy som ich prečítala asi 8 – ale už to nie je povinná literatúra. A už sa to nemusím učiť naspamäť. No ale späť k našim prázdninám…

Prvé dni sme si užívali sviatky v kostole. Kopec ľudí, kopec programu, deti sa učili básničky, ja som dirigovala pesničky a niektoré aj spievala. Štedrý večer strávený v kruhu najbližších z manželovej strany, cca 15 ľudí.

Druhý sviatok strávený v kruhu najbližších z mojej strany, viac ako 20 ľudí. Celý deň sme sa na to chystali, lebo sa rozhodli stráviť tento pekný večer priamo u nás. A tak sme pripravovali, upratovali, reorganizovali a potom si užívali vzťahy.

Potom prišlo druhé kolo sviatkov Silvester a Nový rok, znova naplnené ľuďmi, oslavami a menším chaosom, ktorý k tomu neodmysliteľne patrí.

Pomedzi tieto sviatky sme si povedali, že sme už príliš dlho nič nezorganizovali, a tak sme navarili, napiekli a zobrali jedlo malému novorodencovi. Na novorodencoch je vždy všetko zvláštne a úžasné. A tento bol vo svojej rodine už šiesty, a to bolo o to zázračnejšie. Stráviť poobedie v počte 14, kedy sa stretli vlastne len dve rodiny, je celkom paráda. No, a aby sme sa ani náhodou nenudili, nejaké tie deti sme vzali k nám aj na spanie. Aj predtým, aj potom. Nejaké odcestovali k babke, nejaké tam ostali, proste “pořádek a řád” ako má byť.

Keďže nám na Nový rok napadol sneh a moji chlapci boli na tri dni u babky, rozhodla som si trochu prevetrať svoju hlavu, aj hlavy mojich dcér, a vybrali sme sa na kopec. A keďže počty musia sedieť tak či tak, pridali sa k nám dve susedovie dievčence. Poobedie strávené ťahaním saní hore a dole po dedine a potom hore a dole po kopci, je skvelý čas. Ja som spálila všetky tuky a dievčatá ukladali spomienky. Aby mali čo vyťahovať v časoch úplne bežných dní.

Posledným klincom programu našich krásnych prázdnin bola narodeninová párty. Tiež sme uvítali zo 15 ľudí, vyrobili dve torty a nejaké jedlé zvieratká a oslavovali a oslavovali a oslavovali.

Niekto veľmi múdry povedal, že deti nepotrebujú materiálne dary. Potrebujú vzťahy a zážitky. Dúfam, že si ich za tieto tri týždne nazbierali riadnu kopu a že z nich budú môcť čerpať celý rok. Pretože život sú ľudia.

 

Zdieľať
Lýdia Podobná

O autorovi Lýdia Podobná

Aj keď po rokoch nie je oficiálne na materskej dovolenke, väčšinu času je doma. Pracuje, stará sa o štyri deti...a občas píše. Nedávno jej vyšla knižka “Keď dva a dva je päť - Zápisník matky” v ktorej je spísaných posledných pár rokov života v ich rodine - s radosťami aj starosťami, s vrcholmi aj dolinami. Má rada knihy, šport, matematiku, hudbu a cudzie reči - asi z každého rožka troška.

Mohlo By Vás Tiež Zaujímať

Zanechať komentár

Váš email nebude zverejnený. Povinné položky sú označené *