Čo niekoho robí krásnym? Prečo sme naprogramovaní tak, že hodnotíme krásu na škále porovnávania namiesto toho, aby sme ju jednoducho prijali ako krásu? Prečo nás uspokojuje vedomie toho, že v nej vynikáme? Prečo robíme všetko možné, aby sme boli krajší ako ostatní – alebo, aby sme sa prispôsobili kultúrnym ideálom – namiesto toho, aby sme prijali jedinečnú krásu, ktorú sme dostali na to, aby sme žiarili do sveta okolo nás? Toto všetko sú otázky týkajúce sa konceptu nadradenosti v otázke krásy – postoja k tomu, že som krajšia ako ostatné ženy a vďaka tomu sa cítim lepšie.

Ako ženy všetko sledujeme. Všímame si odlišné tvary, veľkosti, účesy, oblečenie a typy postáv tých, s ktorými sa cez deň stretneme. To je normálne a prirodzené. Problém však nastáva, keď ženy okolo seba posudzujeme, vytvárajúc tak mentálnu hierarchiu krásy. Keď na fyzický vzhľad kladieme veľký dôraz, premýšľame nad tým, kto je krajší a nachádzame potešenie, ak odpoveď smeruje priamo k nám. Aj keď je prirodzené porovnávať a hodnotiť našu pozíciu vo vzťahu k ostatným – ako sme schopní vykonať úlohu, ako sme na tom s našimi úspechmi v porovnaní s ostatnými a áno dokonca aj ako krásne sme – porovnávanie je vždy myšlienkovou pascou a nadradenosť v súvislosti s našou krásou je nebezpečnou hrou.  

Predstava o tom, že istí ľudia sú krajší ako ostatní – a pýcha (alebo nespokojnosť) s naším vzhľadom ako jej dôsledok– vedú len k súťaživosti medzi nami samými a ženami v našich životoch. A to je cesta, z ktorej nemá nikto prospech. Premýšľanie týmto spôsobom vytvára v našich mysliach hodnotenie, založené na jedinom pohľade na to, čo robí niekoho krásnym – na osobitom súbore fyzických vlastností, určených vo veľkej miere kultúrou, v ktorej sme boli vychovaní. Rozdielne kultúrne štandardy krásy však dokazujú, že neexistuje len jedna predstava a tým pádom jeporovnávanie sa nezmyselným úsilím.  

Vždy nájdeme niekoho, kto bude na našej pomyselnej škále krásy nad nami, čo povedie k nespokojnosti a nízkemu sebavedomiu po zvyšok nášho života.

Pravdou je, že naša individuálna krása nevylučuje to, že iní sú krásni a náš vzhľad je len jedným maličkým kúskom rovnice krásy. Nepotrebujeme žiadnu hodnotiacu škálu krásy, pretože v tomto svete je veľa priestoru pre všetky jej druhy. Krása je oveľa viac ako len to, ako vyzeráme na povrchu – je to niečo, čo z nás vyžaruje, to kto sme a ako konáme. Skutočnú krásu tvorí nie len fyzická príťažlivosť, ale o to viac náš charakter, a to ako pôsobíme na svet okolo nás. Potrebujeme vystúpiť zo vzorca podrobného skúmania a prehodnotiť našu kultúrnu definíciu krásy ako istého súboru fyzických čŕt, pretrénovať naše mozgy, aby ju definovali iným spôsobom a otvoriť sa faktu, že krása nie je limitovanou kvantitou. Môžeme oslavovať krásu v iných, a pritom nestratiť ani kúsok zo svojej. Tak, ako sa oslobodíme z tejto pasce nadradenosti krásy? Tu je niekoľko spôsobov:

MENEJ SA POROVNÁVAJ  

Iné ženy nepotrebujú byť našou súťažou. Možno sme sa naprogramovali myslieť týmto spôsobom, keď sme vyrastali, ale máme moc stopnúť tento spôsob myslenia. Vyber si možnosť pozorovať a jednoducho oceniť iných úplne vynechajúc faktor porovnávania.

BUĎ MILOSTIVÁ

Je čas, aby sme prestali pichať, štuchať a sťažovať sa na všetko, čo nepovažujeme za dosť dobré a začali byť milostivé. Každý deň sa na chvíľku pozri do zrkadla a oceň svoju jedinečnú krásu. Prijmi realitu, že všetky máme „nedostatky“. Namiesto toho, aby si sa snažila zmeniť časti toho kým si, aby si vyhovela ostatným, prijmi svoj vzhľad celým svojím srdcom. Budeš oveľa šťastnejšie a v tomto procese pravdepodobne iným dovolíš, aby oslavovali svoje vlastné nedostatky.  

OSLAVUJ A BUĎ ÚPRIMNÁ   

Keď porovnávame menej, tak by sme mali viac oslavovať – našu vlastnú krásu v našich dušiach a v zrkadle a krásu tých, ktorých poznáme a stretávame. A to buď formou tichého uznania a ocenenia  krásy iných alebo aj reálneho vyslovenia našich myšlienok.   

Už sa ti niekedy stalo, že ťa niekto zastavil a povedal ti aká si istým spôsobom krásna? Ak áno, tak vieš, že to robí zázraky pre tvoju sebahodnotu a tvoj všeobecný pohľad na samú seba. Tak prečo nebyť ženou, ktorá šíri tieto dobré pocity a nezačať poukazovať na krásu, ktorú zbadáš v iných ženách? To zahŕňa fyzické ako aj nefyzické črty. Je tak jednoduché povedať: „Máš taký krásny úsmev! Len som si myslela, že by si to mala vedieť.“

Láskavé slová znejú veľmi dlho a verbálna oslava krásy, ktorú zbadáš neuveriteľným spôsobom pomáha v pokušení detailne hodnotiť krásu. Pomáha nám to nie len oceniť krásu v jej rôznych formách, ale taktiež začína meniť definíciu krásy pre nás a pre ženy okolo nás.

pôvodným článkom “pretty, prettier, prettiest”, uverejneným v magazine Darling (10. vydanie) fotografia: Peter Dawson. Do slovenského jazyka s povolením preložila Zuzana Nováková.