Keď človek cestuje, najskôr je uchvátený obrazom, krajinou a okolím. Potom zistí, že väčší zážitok prináša poznávanie ľudí, ich kultúry a spôsobu ich života a najväčší, keď pochopí a pozná sám seba. Ráno sme z hotela vyrazili skoro, aby sme stihli autobus z Jerantutu do národného parku Taman Negara. Pred tým sme sa ešte stihliČítať ďalej

Zdieľať

Dnešný príbeh by sme v našej firme nazvali success story (príbeh úspechu). Dúfam, že vás inšpiruje aspoň tak ako mňa. Hlavným hrdinom je môj kamarát, ktorého poznám už od škôlky, teda celkom dlho :) SLADKÝ VÝCHOD Obaja pochádzame z malej dedinky z východu Slovenska (Prešov a ešte trošku ďalej… ako zvyknem vysvetľovať “od Popradu naČítať ďalej

Zdieľať

  Ráno jej to chvíľku trvá, kým sa skutočne preberie, no po tom, čo dopije šálku kávy sa už na vás bude usmievať. Pracuje ako ekonómka v rozvojovej organizácii, ale po pracovnej dobe rada opúšťa svet čísel a pravidiel a ponorí sa do niečoho tvorivého. V poslednej dobe ju najviac teší výroba šperkov a pohľadníc.Čítať ďalej

Zdieľať

  Kedysi bola jednou z mojich obľúbených televíznych relácií Piati proti piatim. Inšpirujúc sa filozofiou tejto súťaže, mohla by som aj ja vyhlásiť top toho, čo sa v našej domácnosti udialo počas materskej dovolenky, resp. top toho, čo dokázal môj syn. Sú dni, ktoré plynú nerušene a v ktorých zrejme máme čerpať silu do tých ďalších, ktoré sú akoČítať ďalej

Zdieľať

  Moje drahé deti, Dnes večer som podľahla tlaku rovesníčok (urobila som presne to, na čo vás upozorňujem, aby ste NIKDY nerobili) a išla som si s kamarátkami pozrieť Päťdesiat odtieňov sivej. Odignorovala som tichý hlas v hlave, ktorý ma úpenlivo žiadal, aby som jednoducho povedala „nie!“ Veď koniec koncov, je to len pochabý film, nie? Nuž,Čítať ďalej

Zdieľať

Nemôžem to úplne nazvať závislosťou, ale povedzme, že Facebook vo veľkej miere používam. Viackrát som to už chcela vzdať – práve preto, že je to tak pohlcujúce. Kliknete si na profil kamarátky, lebo jej chcete poslať správu, všimnete si však, že jej profilovku lajkol nejaký chalan a keďže neviete kto to je, tak klikáte ajČítať ďalej

Zdieľať

    Tak dlho som sa tešila na tú cestu. Ani som si nedokázala predstaviť, že ten deň, kedy odcestujeme, naozaj nastane.  Ale stalo sa a je práve  druhý deň nášho mesačného putovania po Malajzii. Sedeli sme na terase  Lake Gardens v Kuala Lumpur v areále vtáčej rezervácie, pili ovocný džús a  nasávali tropickú atmosféru.Čítať ďalej

Zdieľať

  „A to vôbec nemáš chuť na sex?,“ len tak medzi rečou sa ma opýtala moja kamoška. S vypleštenými očami a pootvorenými ústami som na ňu civela a cítila som ako mi paradajkuje tvár. „Budeš sa čudovať, ale nie,“ odpovedala som a mysľou mi prebehlo: „tak, a tu som skončila….“ Na moje počudovanie sa na mňa pozrela, pousmiala sa a dodala,“ tak toČítať ďalej

Zdieľať

Drahá cirkev, rakovina  môže byť smrteľná. Depresia tiež. Niektorí z nás ti môžeme povedať, čo o tom vieme. Vieme, – že depresia je ako miestnosť pohltená plameňmi, v ktorej kvôli hustému dymu zahaľujúcemu to, že krívaš, nevieš dýchať, a tak dospeješ k rozhodnutiu, že samovražda je jediným východiskom, podobne ako výskok je „záchranou” z horiacej budovy. – že,Čítať ďalej

Zdieľať

Máme doma taký zošit. Je v kuchyni, aby bol poruke a zapisujeme do neho výroky našich detí už veľmi dlho. A tak je tam zaznamenané obdobie, keď sa akurát naučili hovoriť, až po pubertálne obdobie, kedy by sme im tú pusu najradšej niekedy zalepili. Musí sa to zapísať hneď, inak to človek rýchlo zabudne aČítať ďalej

Zdieľať

Čítala som znepokojujúci článok nedávno uverejnený v New York Times. Bol o malom chlapcovi menom Alex, ktorý sa nevedel rozhodnúť, či chcel byť chlapcom alebo dievčaťom. Vedel, že sa narodil ako chlapec, ale trval na tom, aby ho rodičia niekedy nechali nosiť dievčenské šaty. Bol chlapcom, ale trval na tom, aby ho rodičia volali “dievča”,Čítať ďalej

Zdieľať

Keď bolo nedávno 70-te výročie oslobodenia Oswienčimu, fotografi z agentúry Reuters urobili portréty najstarších preživších. Okolo 1,5 milióna ľudí, väčšinou Židov, bolo zabitých v nacistickom tábore, ktorý sa stal symbolom hrôzy holokaustu a 2. svetovej vojny v spustošenej Európe. Vojská Sovietskej červenej armády oslobodili tábor 27. januára 1945 a okolo 200.000 väzňov z tábora boloČítať ďalej

Zdieľať

Nedávno som oslávila štyridsiatku. Neberiem to tragicky, v podstate v tom behu životom to ani nemám čas moc riešiť. Ale riešia to za mňa iní. Štyridsať? Nooo, ale nevyzeráš. Rozmýšľala som, že ako nevyzerám. Nevyzerám tak staro, alebo nevyzerám tak zrelo, alebo tak múdro, alebo čo? Štyridsať? Neboj, ja som nedávno počul príbeh o nejakejČítať ďalej

Zdieľať

Prečo je hľadanie „Toho Pravého“ také ťažké? Je to preto, že Boh má pôžitok z toho, keď nám dáva nemožné úlohy? Alebo preto, že „Ten Pravý“ je len zázračnou rozprávkovou bytosťou? Ako jednorožec. Krásny, zodvihne ťa k nebesiam, no hlavne, nie je skutočný? Áno, vydáš sa len za jedného človeka. Pokiaľ sa, samozrejme, nedáš na štýlČítať ďalej

Zdieľať

Neviem ako a nepoznám načasovanie, ale stavím sa, že všetka táto ťarcha – rozvod, strach a snaha udržať moju malú rodinu pokope, sa raz premenia na dobré. Nejako. Niektoré kúsky sa dajú dokopy najmenej očakávaným spôsobom. Niektoré časti môjho života budú možno vyzerať úplne inak, než ako som plánovala. Ale viem, že to bude dobré.Čítať ďalej

Zdieľať

Napriek tomu, že som nevyrástla na dedine, pristrihnuté krídla mi majú čo povedať. Vždy, keď sa diala nejaká výchovná činnosť v našej rodine, niekomu z nás sa pristrihovali krídelká. Ako tým sliepočkám vo dvore, keď nechcete, aby ušli za ohradu. Viem, že toto prirovnanie nie je úplne presné, pretože keď sliepočke pristrihnete krídla, nerobí saČítať ďalej

Zdieľať